Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na tretiu veľkonočnú nedeľu vám prinášame zamyslenie o. Vladimíra Skybu, protosynkela Bratislavskej eparchie.
Je nepochopiteľné a ťažko uveriteľné, že „emauzskí učeníci“ nespoznali Ježiša, keď s nimi kráčal na ceste do Emauzy, a podobne to bolo aj v prípade Márie Magdalény, ktorá si ráno pri hrobe zamenila vzkrieseného Ježiša so záhradníkom. Obidva prípady majú spoločného menovateľa, a tým je zahľadenosť do svojho vlastného problému, zahľadenosť do seba. Mária Magdaléna cestou k hrobu riešila problém, kto jej odvalí ťažký kameň, a potom pri prázdnom hrobe, kto ukradol Pána. Podobne aj emauzskí učeníci. Trápili sa nad tým, že všetko sa tak strašne skončilo a vzkriesenému Ježišovi, ktorý kráčal s nimi hovorili: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“... „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“ Áno, zahľadenosť do seba, nás často robí hluchými a slepými voči nášmu okoliu. No keď „emauzskí učeníci“ vystúpili zo seba, ponúkli pocestnému nocľah, pri lámaní chleba sa im otvorili oči. Preto Cirkev už dvetisíc rokov ohlasuje radostnú zvesť o Kristovom vzkriesení. Do každej ľudskej situácie v ktorej sa človek nachádza. Do každej našej smrti, keď sa trápime, keď nevidíme východisko zo zložitej situácie, keď nás dobehli naše vlastné zlyhania a my spoznávame že nie sme schopní milovať a odpúšťať tým, ktorí nám ublížili, zaznieva Kristovo slovo: „Dúfajte, ja som premohol svet!“
Kristus žije! Toto je tá veľká pravda, ktorá dáva zmysel našej viere. Ježiš, ktorý zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, zvíťazil nad smrťou, nad vládou tmy, bolesťou a zármutkom. Veľkonočné obdobie je obdobím radosti, ktorá sa neobmedzuje len na túto časť liturgického roka, ale je prítomná v každej chvíli v srdci kresťana. Lebo Kristus žije: Kristus nie je postava, ktorá sa pominula; postava, ktorá prežila svoj život v istej dobe a potom odišla, zanechajúc nám žiarivý príklad a spomienku. Ježiš Kristus je Emanuel: Boh s nami. Jeho Zmŕtvychvstanie nám dokazuje, že Boh svojich neopúšťa. Kristus žije vo svojej Cirkvi, svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním nám dal Ducha Pravdy a Života. Zostáva vo svojej Cirkvi: v jej sviatostiach, v jej liturgii, v jej ohlasovaní, vo všetkej jej činnosti. Osobitným spôsobom zostáva Kristus prítomný medzi nami, v každodennom odovzdávaní sa v Najsvätejšej Eucharistii. Preto je Eucharistia stredobodom a koreňom kresťanského života. V každej Eucharistii je prítomný Kristus celý, Hlava i Telo. On je Cesta, Prostredník – v ňom nachádzame všetko, bez neho je náš život prázdny. V Ježišovi Kristovi a ním poučení sa osmeľujeme povedať, Otče náš. Osmeľujeme sa nazvať Otcom, Pána neba i zeme. Prítomnosť živého Ježiša v Eucharistii a celom liturgickom spoločenstve je zárukou, zdrojom a naplnením jeho prítomnosti vo svete. Blahej pamäti vladyka Ján Eugen Kočiš, pomocný biskup pražského Apoštolského exarchátu, väzeň v komunistických žalároch, vo svojich pamätiach napísal: „Iba s Kristom sa dá víťaziť. Všetka činnosť, všetko, čo som robil, všetko, čo sa dialo v mojom živote, bolo v nádeji vzkriesenia. Všetko spočívalo v tom, že príde moment, keď Kristus ukáže svoju moc a lásku.“ Kresťan vidí celý svoj život cez optiku Kristovej Paschy.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram