Na 7. veľkonočnú nedeľu vám prinášame zamyslenie Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa. 

Prvý mučeník sv. Štefan videl otvorené nebo (porov. Sk 7, 55-56). Pamätáme si, ako pri Ježišovom krste v Jordáne sa otvorilo nebo, Boží Duch v podobe holubice zostupoval na Ježiša a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (porov. Mt 3, 16-17). Doráňaný Štefan sa díva do toho istého otvoreného neba a Ježiša nevidí sedieť po pravici Otca - ako sa modlíme vo Vyznaní viery - ale vidí ho stáť. Akoby sám Ježiš chcel povstaním z trónu po Otcovej pravici prejaviť úctu Štefanovi za jeho hrdinskú vernosť. My to poznáme v ľudských prejavoch v postoji „standing ovation“ - keď sa niektorej osobnosti chce prejaviť mimoriadna úcta. Otvorené nebo a Ježiš, ktorý už nesedí na tróne - akoby už bol pripravený vykročiť Štefanovi v ústrety a privítať ho vo svojom kráľovstve, ktoré nie je z tohto sveta a v rámci odmeny za mučenícku smrť ho chce voviesť do pripraveného príbytku v nebi.

Tak sa vlastne napĺňajú aj slová dnešného druhého čítania zo Zjavenia svätého Jána apoštola (porov. Zjv 22, 12-14), lebo Štefan si prevezme „odplatu“ za svoje skutky. Verím, že nikto nepochybuje, aká je odplata pre Štefana. Zároveň to však oslovuje aj každého z nás už teraz. Po akej „odplate“ po smrti túžime už teraz? Kristom ponúknutá odplata večnej slávy má dané podmienky, ktoré treba plniť už tu na zemi. Aj v práci je to tak, že keď je stanovená odplata – plat za prácu, sú stanovené aj podmienky, ktoré ak sa nenaplnia, zvykne zamestnávateľ z platu strhávať, plat nevyplatiť alebo napokon rozviazať pracovný pomer. A tak sa vidina možnej odplaty - platu rozplynie.

Ježiš je ten, ktorý nám odplatu zabezpečil svojím utrpením a zmŕtvychvstaním a neustále nám ju ponúka v „plnej výške“ večnej radosti v nebi a je až prekvapujúce, že sa ešte za nás aj modlí, aby sa nám podarilo získať nebo. No do neba sa nemáme dostať osamotene, ale v jednote s ostatnými, s ktorými nás spája predovšetkým krst a vôbec ľudské spoločenstvo, veď Kristus zomrel za všetkých. Sme v čase už po Ježišovom nanebovstúpení a tak si ešte viac môžeme uvedomovať, aký dôležitý odkaz nám zanechal Ježiš cez svoju modlitbu. Aj rodič, ktorý odchádza z tohto sveta, zvykne svojim deťom klásť na srdce, aby držali spolu, pomáhali si a podporovali sa. To prežívame teraz v našej diecéze zvlášť pred záverom Roka rodiny v univerzálnej Cirkvi, keď sa spoločne modlíme 40 dňovú pobožnosť Nazaretského domu, v ktorej prosíme za rodiny našej diecézy, za rozbité rodiny Ukrajincov, ktorí sa rozutekali najmenej po Európe, aby sa mohli vrátiť do pokoja svojej krajiny. Napokon sa modlíme aj za všetky rozbité a roztratené rodiny, aby sa rozutekaní členovia rodiny vrátili späť, k rodinnému krbu. Pobožnosť je uverejnená aj na našej stránke www.burv.sk a môžete sa k nej ešte pripojiť, aj ak ste nezačali od začiatku, pretože žiadna modlitba sa nestratí. Aj cez modlitbu vytvárame jednotu a zároveň prosíme o jednotu našich rodín, aby boli spolu, aby neboli rozbité. Silou spoločnej modlitby chceme byť ako svedkovia Ježišovho nanebovstúpenia. Ježiš chcel, aby sa učeníci po jeho odchode vrátili do Jeruzalema a očakávali zoslanie Ducha Svätého. Oni tak urobili a stále - ako čítame v Skutkoch apoštolov – „boli v chráme a velebili Boha“. Inými slovami povedané - zotrvávali na spoločných modlitbách a prosbách za rodiacu sa Cirkev.

Modlitba za jednotu je jedno z pozvaní, na ktoré treba v každom čase odpovedať pozitívne. Lebo dielom nejednoty je nepokoj v srdci človeka, ktorý sa premieta do medziľudských vzťahov, sporov i konfliktov medzi národmi. Túžba po obnovení jednoty nech začína spoločnou modlitbou a pokračuje vzájomným pochopením a odpustením. Potom nech nasledujú ďalšie konkrétne kroky zmierovania, vzájomnej pomoci a hľadania spoločného putovania na spoločnej ceste. Tak vyzerá cesta nádeje, ktorá môže urovnať spory a konflikty a posilniť jednotu medzi ľuďmi a národmi a to aj medzi tými, ktorí sú momentálne vo vojnovom stave. Sv. Štefan prvý mučeník nebol lynčovaný pre osobné vízie, ale kvôli dobru rodiacej sa Cirkvi. Preto jeho odmena v nebi neprekvapuje. Tí, čo vedome kazia túto jednotu, oslabujú osobnú i spoločnú nádej na večnú odmenu v nebi ako sme to mohli vyrozumieť zo slov sv. Jána v dnešnom druhom čítaní z Knihy zjavenia. Nad všetkým je však Ježišova modlitba za našu jednotu, jednotu v sebe samých i okolo seba. Preto sa radi pripojme k tejto modlitbe v tomto čase za jednotu medzi nami pokrstenými, v celom ľudskom spoločenstve a zvlášť za naše rodiny, aby v nerozlučiteľnej jednote vytrvali až do konca.