Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na 11. nedeľu v cezročnom období vám prinášame zamyslenie Pavla Jurčagu, náboženského redaktora Rádia LUMEN.
Drahí bratia a sestry! Čo všetko Ježiš urobil, aby ľudia boli šťastní! Pre nich žil na zemi, kvôli nim sa namáhal a nemal ani kde hlavu skloniť. Kade chodil, dobre robil: slepým dával zrak, nemým reč, hluchým sluch, smutným útechu, malomocným očistenie, hriešnikom odpustenie... Pre svoju pravdu sa nechal pribiť aj na drevo kríža a tak dal svoj život za všetkých. Takúto starosť o ľudí má aj dnes a bude mať vždy. Záleží mu na ľudských dušiach ako na najvzácnejšom poklade. Preto posiela na tento svet biskupov a kňazov, aby zabezpečil ľuďom večné dobro.
Našich duší sa musí dotýkať Ježišov vzdych: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
Zbor dvanástich apoštolov bol skutočne rôznorodý. Boli to muži rôzneho veku, rôzneho povolania i rôzneho postavenia. Jedno však mali spoločné. Išli za Ježišom Kristom. Tým, že si ich Kristus vyvolil spomedzi učeníkov za apoštolov, tým nijako nezmenil ich charakterové vlastnosti. Táto hŕstka mužov sama o sebe by však nedokázala veľa, ak by za nimi nestál Boh. On povoláva ľudí, aby sa stali nástrojmi pre jeho plán spásy celého ľudstva. Čím sú títo ľudia v očiach sveta biednejší, tým viac vyniká Božia moc, ktorá stojí za nimi. Kňaz je Bohom poslaný posol, ktorý ma zvestovať radostnú zvesť vykúpenia. Má ľuďom otvárať pramene Božích milostí a odstraňovať vládu diabla v dušiach. Je vyňatý spomedzi ľudí a prijíma toto poslanie. Má prinášať a obhajovať večnú Pravdu, hlásať vhod či nevhod Božiu cestu spásy. Poslanie kňaza však nevymedzujú ľudia, ale Boh. Preto má dve možnosti. Buď ostane verný Bohu a zožne mnoho bolestivých rán, alebo podľahne ponuke sveta ku kompromisu za cenu zrady vlastného povolania. A táto cesta je možno ešte viac bolestivejšia, pretože si zreteľne uvedomuje zradu svojho povolania.
A ešte jeden spôsob apoštolátu: modlitba za iných, zvlášť kňazov, ako aj modlitba za rehoľné povolania. Pripomeňme si jeden poučný príbeh. Vnučka sa pýtala babičky: „Prečo sa modlíš aj pri tomto hrobe? Už si sa modlila pri hrobe dedka i svojich rodičov.“ Babička sa usmiala a povedala milo vnučke: „Tu je pochovaný kňaz, ktorý ma pokrstil, ktorý ma učil o Pánu Bohu a ktorý mi dal prvý do srdca Pána Ježiša. Ja som mu za to veľmi vďačná. Keď sa za neho modlím, ďakujem mu, že sa stal kňazom aj pre mňa. Od neho viem, ako ma veľmi ľúbi Pán Boh.“ Dievčatko sa spýtalo babičky: „A kde je pochovaný kňaz, ktorý mňa pokrstil?“ Babka odpovedala svojej vnučke: „Ten kňaz ešte žije.“ Vnučka sa znovu opýtala: „A môžem sa aj tu za neho pomodliť?“ „Pravdaže!“ odpovedala babka a keď sa dievčatko modlilo, babičke padali slzy. Aj my pamätajme v modlitbách na všetkých kňazov, ktorí nás sprevádzajú našim životom.
Bratia a sestry! Pán Ježiš v dnešnej dobe nemá ruky, ktorými by ľuďom viditeľne pomáhal, nemá nohy, ktorými by viditeľne ľudí doprevádzal, nemá ústa, ktorými by ľudí hlasne tešil, napomínal alebo pozýval k sebe. Ale má naše ruky, naše nohy, naše ústa a pozýva každého jedného z nás, aby sme mu svojím spôsobom pomáhali. Nás všetkých posiela Pán Ježiš vždy na konci sv. omše slovami kňaza: „Iďte v mene Božom!“ Čo teda máme robiť? Pomáhať Pánu Ježišovi. Ako? No predsa robiť to, čo robil on: šíriť okolo seba pokoj a dobro. Prosme o nové povolania, lebo žatva je veľká, ale robotníkov málo.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram