Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na 28. nedeľu v cezročnom období vám ponúkame zamyslenie Vladimíra Skybu, protosynkela Bratislavskej eparchie.
Pri dnešnom Božom slove, lepšie povedané pri počúvaní podobenstva z dnešného Božieho slova, si podvedome kladieme otázku: „Ako je to možné, že pozvaní odmietli pozvanie na kráľovskú svadbu?“ Odpoveď dostaneme, keď sa spýtame, každý seba samého: „Prečo ja odmietam pozvanie na svadbu, pripadne na inú slávnosť, keď som niekde pozvaný?“ Určite nie preto, že potrebujem si pozrieť svoje pole, alebo preto, že mám obchodné rokovanie, či iný biznis. Sú to smiešne výhovorky. Pravý dôvod môjho prijatia alebo neprijatia pozvania je môj vzťah s hostiteľom. Ak si hostiteľa vážim, niet žiadnej výhovorky k odmietnutiu pozvania. A naopak, ak mi na ňom nezáleží, tak každá výhovorka je mi dobrá. Teda, pravý dôvod odmietnutia pozvania na kráľovskú svadbu, z dnešného podobenstva, nebolo ani pole, ani obchod, ale tá skutočnosť, že Kráľ pre nich nebol dosť dobrý, aby sa unúvali niekam chodiť. Vieme, že celé podobenstvo je o Bohu, on sám pozýva na svadobnú hostinu, chce aby sme prijali pozvanie do jeho kráľovstva. Mnohí však odmietajú prísť, nakoľko v Bohu nevidia ani Kráľa, ani Pána, pretože oni sami chcú byť bohmi. Je to klamstvo a falošný prísľub z raja, ktorým démon oklamal Evu: Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ (Gn 3, 4 – 5) Byť bohom svojho života, určovať, čo je dobre a čo je zle. „Poručíme vetru, dažďu, kedy má pršať a kedy viať ...“ - známa budovateľská pieseň šesťdesiatych rokov minulého storočia, naivných budovateľov „lepších zajtrajškov“, ako aj obrovský pokrok vedy a techniky, ktoré ľudstvo v posledných desaťročiach dosiahlo, vedie k presvedčeniu, že nám Boh nechýba. Svet sa zmenil. Keby sa tak prebudili ľudia z predchádzajúcich generácií, nechápavo by nad všetkým otvárali oči. Takže mnohí sa môžu pýtať, či má Ježišovo pozvanie pre dnešného človeka ešte význam. Má Cirkev čo ponúknuť modernému človeku? Nie je to, čo Ježiš ponúka cez svoju Cirkev len umierajúca minulosť a tí, ktorí prijímajú pozvanie na hostinu a ešte chodia do chrámu sú poslední mohykáni alebo ľudia, ktorí zaspali vývoj? Keby toto bola pravda, mohli by sme byť ľahostajní k tomu, že na Ježišovo pozvanie mnohí odpovedajú výhovorkami. K odmietaniu a výhovorkám nemôžeme byť ľahostajní, lebo to, čo sa deje v chráme, nie je bezvýznamné, naopak, je to veľmi dôležité. V Božom slove, ktoré dnes čítame, ide o vážne veci, o veci, ktoré sa bezpodmienečne týkajú každého človeka. Každého bez výnimky, a to bez ohľadu na to, či chodí do chrámu, alebo nie, či je bohatý alebo chudobný, či má k dispozícii najmodernejšie výdobytky techniky alebo nie. Tieto a mnohé ďalšie rozdiely nemenia nič na skutočnosti, že každý človek, už preto, že je človek, bezpodmienečne potrebuje Božie slovo, Božiu lásku. Celosvetová pandémia, ktorú prežívame nám potvrdzuje, že človek nie je bohom. Proti všetkým výdobytkom vedy a techniky stojí nepatrný vírus, ktorý nie je možno vidieť ľudským okom a predsa zhodil ľudstvo z piedestálu vlastnej slávy. Človek nie je bohom a nikdy ním nebude, ale prijatie pozvania na hostinu, ktoré aj dnes skrze toto Božie slovo dostávame znamená mať účasť na Božej prirodzenosti.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram