Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na 5. veľkonočnú nedeľu vám prinášame zamyslenie o. Ľubomíra Majtána, tajomníka žilinského diecézneho biskupa.
Keď človek hovorí o smrti, väčšinou z jeho slov cítiť smútok, beznádej či nevôľu opustiť tento pozemský život. Keď v dnešnom evanjeliu počúvame o odchode hovoriť Ježiša, tón jeho reči nie je pesimistický, ale práve naopak, je plný nádeje a očakávania.
Ježiš hovorí o dome, ktorý nám odchádza pripraviť: „Idem vám pripraviť miesto“. Hovorí o Otcovom dome, v ktorom je mnoho príbytkov. Keď hovoríme o príbytku, evokuje to v nás dom alebo byt v zmysle stavby, teda miesta, kde bývame. Gréčtina tu však používa termín, ktorý označuje „domov“. Opisuje sa ním nie stavba, ale prítomnosť, napríklad keď sa spomína príbytok, v ktorom Boh prebýva medzi ľuďom.
Vieme, že dom a domov neznamenajú tú istú skutočnosť. Človek môže bývať v dome, no nemusí sa tam cítiť prijatý či rešpektovaný. Kamenná stavba sa pre neho nestáva synonymom pokoja a bezpečia, ktoré pociťujeme, keď nachádzame domov v našom živote. Vybudovať si domov to znamená mať miesto, na ktoré sa tešíme, do ktorého sa radi vraciame.
Z takéhoto pohľadu pre nás smrť nie je chápaná ako niečo smutné, negatívne a definitívne ako koniec života, ale môžeme sa na ňu pozerať ako na prechod z pozemského domu do nebeského domova. Ježiš hovorí, že nám ide pripraviť takéto miesto a potom príde a vezme si nás tam. Ak večnosť znamená to, že budeme spočívať na takomto mieste a budeme s Ježišom, ja osobne sa už teraz na to teším.
O to viac ak poznáme cestu, po ktorej môžeme prísť do neba. Touto cestou sa opäť nemyslí materiálna cesta, „asfaltka“, ale poukazuje sa na toho, kto o sebe vyhlásil: „Ja som CESTA, pravda a život“ (Jn 14, 6). Kráčajme teda po tejto bezpečnej ceste tam, kde je náš domov.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram