Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na Nedeľu o márnotratnom synovu v byzantskom obrade vám ponúkame zamyslenie vladyku Cyrila Vasiľa, apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie.
Máloktoré podobenstvo je tak plastické a univerzálne pochopiteľné ako dnešné podobenstvo, nazývané “o márnotratnom synovi“.
Márnotratný syn ... je to už skoro jazykový zvrat na označenie niekoho, kto sa skrúšene vracia konečne na správnu cestu. Niekto navrhuje, že podobenstvo by sa skôr mohlo volať „o dvoch synoch“, pretože ten starší, pracovitý, poslušný, ale pritom trochu závistlivo hľadiaci na mladšieho je rovnako zaujímavý a zasluhuje si tiež našu pozornosť.
Centrálnou postavou podobenstva je však rozhodne otec, ktorý chce mať konečne synov a nie túlajúcich sa pobehajov, alebo závistlivých a zatrpknutých sluhov.
Dvakrát musí otec vyjsť z domu, aby synom ukázal svoju lásku. Lásku odpúšťajúcu i lásku vysvetľujúcu a prijímajúcu. Tento otec je obrazom Nebeského Otca, ktorý objíma kajúcneho hriešnika a vychádza zo svojej „hodovnej siene“, aby do nej s prosbou priviedol aj nadurdeného a zatrpknutého syna, ktorý je hriešne hrdý na svoju bezhriešnosť.
Otec túži po tom, aby boli synovia nie „vonku“, ale v jeho dome, spolu s ním.
Aj po dvoch tisícročiach nám toto podobenstvo predkladá rodinnú drámu so šťastným koncom ako univerzálny príbeh o vzťahu človeka k Bohu.
Rebélia či pocit poddanstva to sú odveké modely správania sa voči Bohu.
Jedno vedie k opusteniu domova a k vnútornému vyprázdneniu, druhé vedie k formálnej poslušnosti a zatrpknutosti z nedostatku slobody.
Ktorému z dvoch synov sa viacej podobám a v ktorej fáze jeho života?
Som vonku, alebo vnútri, pri Otcovi, som „out“ alebo „in“?
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram