Na 1. pôstnu nedeľu vám prinášame zamyslenie Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa.

Sú obdobia v živote človeka i celého ľudstva, ktoré prinášajú opakujúce sa alebo nové pokušenia.

Novodobé pokúšania ponúkajú zaručené riešenia na všetky doterajšie problémy. Prichádzajú tí, ktorí ponúkajú väčší krajec chleba. Iste, táto ponuka nie je zlá. Nemať hlad, mať zabezpečenú rodinu. Kto by podcenil ponuku takéhoto charakteru?! Ale Ježiš Kristus prekukol, prehliadol diablovu ponuku. Z kameňov chleby? Teda z nemožného, aby sa stali chleby? A ak by to bol aj prijal, bude to zadarmo? Myslíme si, že diabol dáva ponuky len tak pre nič - za nič? Že nebude za to nič žiadať? Dôsledky boli, sú, aj vždy budú! Povedzme to zo skúsenosti života: skromne žijúcu rodinu zničil práve väčší krajec chleba. Niekedy to možno bolo  tým, že bolo treba jednému z členov rodiny, najčastejšie otcovi, ale dnes už nie sú výnimkou ani mamy, že bolo treba odísť za prácou, za tým väčším krajcom chleba kamsi do cudziny, a tu ostala rodina. Ťažko jednoznačne povedať alebo jednoznačne odsúdiť, že tento krok nemal byť urobený, ak v blízkosti neboli iné  ponuky. Ale sme svedkami aj toho, že ak sa aj v mieste bydliska naskytla niekedy lepšie platená pozícia, v doteraz skromnej rodine mohol prijatím tejto ponuky nastať rozklad a rozbíjanie rodiny.

Áno, modlíme sa každý deň za chlieb. Sám Pán nás naučil prosiť: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“. A so starozákonným svätopiscom prosíme: „Pane, nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi iba toľko, koľko potrebujem na živobytie...“ (porov. Prísl. 30, 8). To je veľmi dôležité, v tom sa iste všetci zhodneme. Ak takto prosíme, vtedy postupujeme podľa Božieho pravidla: prosiť vždy o to, aby sme mohli dôstojne žiť. A aby nám nechýbal náš každodenný chlieb. Pre Ježiša Krista, po štyridsaťdennom pôste na púšti, prichádza ďalšie pokušenie: „Skoč dole z tejto veže. Skoč! Veď ak existuje Boh, nič sa ti nestane! Nech sa Boh ukáže!“ Koľkokrát sa človek postavil práve do takejto pozície. A pritom Boh už veľakrát ukázal svoju moc! Prejavil sa aj mnohými zázrakmi. Ale povedzme to aj priamo; a dúfam, že sa nikoho nedotknem a že to porozumieme všetci: Pán Boh nie je nejaké „cvičené zvieratko“, ktoré koná na povel. Boh je Boh! On je tak veľký a vznešený, že si to nedokážeme predstaviť, pochopiť! My by sme ho chceli prirovnávať k praktikám tu, na zemi? Keď som spomenul cvičené zvieratko; uvážme, že krotiteľ nemôže prísť k zvieraťu a dať mu povel, aby to zviera poslúchlo len tak. Ten krotiteľ, ktorý prichádza k zvieraťu, predtým s ním musel stráviť veľa času. My sme „prach zeme“, čo nám bolo zdôraznené aj na Popolcovú stredu; veď všetci sa raz, po smrti zmeníme na prach. A my, „prach“, chceme rozkazovať Bohu, nášmu Pôvodcovi, Stvoriteľovi?! A to veľakrát bez toho, aby sme s ním strávili potrebný čas? A keď neposlúchne, odpoveď je jednoduchá: “Boh neexistuje, lebo ma neuposlúchol.“ Ale to je lož! Keď s Bohom budeme tráviť čas, a aj tento pôstny čas je vynikajúcou príležitosťou, aby sme sa stretávali s Bohom, viac ho spoznáme a zmeníme svoj pohľad aj na seba, aj na Boha.

Diabol chce napokon nalákať Ježiša, keď mu ponúka všetky kráľovstvá sveta. Zabúda možno aj zámerne na to, komu vlastne tieto kráľovstvá patria, aj keď diabol v každom jednom tomto kráľovstve stále robí svoju politiku. Ale aj napriek tomu; keď je niečia záhrada, hoci tam môže pobehovať niekto; či je to človek, alebo hoci aj zvieratko, niekto, či niečo, čo robí neporiadok, to ešte neznamená, že tá záhrada mu už patrí. A tak aj to ktorékoľvek kráľovstvo, ktoré patrí Bohu, je Božie, aj keď diabol v ňom môže robiť svoju politiku. Ale pozor, v tejto ponuke, v tomto pokúšaní diabla sa nám ozrejmujú priam neobmedzené možnosti, ktoré sa dnes ponúkajú a to cez cestovanie, techniku, mnohé ďalšie danosti, ktoré sú k dispozícii. Iste, zvlášť v zdravotníctve sa tešíme, kam sa  posunula technika a ako už pomáha človekovi. Ale to sú tiež veľakrát lákadlá, ktoré zvádzajú človeka k nezávislosti na Bohu.

Chceme porozumieť znameniu čias, že do tej veľkej, obrovskej ponuky, ktorú súčasný svet ponúka každému človekovi, pochopiteľne v rôznej miere; vstúpila hrozba koronavírusu? Chceme porozumieť tomuto znameniu čias? Ak chceme porozumieť, veľmi sa musíme stíšiť, musíme veľmi zoskromnieť, lebo byť stále pyšní na to, čo máme k dispozícii, nás neoslobodí ani od dôsledkov našej pýchy.

Milí bratia a sestry, začali sme nový mesiac. Mesiac marec, mesiac sv. Jozefa. Jozef bol tiež vystavený skúške. Stál pred rozhodnutím: prijať Božie oslovenie adresované mu cez anjela? Mohol uvažovať: „Ak prijmem toto oslovenie, to, že Boh ma volá do svojho plánu, veď sa dostanem do problémov!“ A to do problémov aj vo vtedajšom veriacom prostredí. Vieme, že sa tak aj stalo. Či si nemohol Jozef povedať: „Radšej sa vykašlem na tento Boží plán, veď v tejto chvíli aj tak nerozumiem, čo Pán Boh som mnou a odo mňa vlastne chce! Radšej na to zabudnem. Znova išlo o rozhodnutie jedného človeka, či bude zväzovať realizáciu Božieho plánu spásy, alebo povie Bohu svoje rozhodné áno.

Spravodlivý Jozef, muž hlbokej, živej viery a lásky k Bohu a jeho vôli, povedal Mu svoje „áno“ a ono prispelo, aby sa vytvoril priestor na to, aby mohol prísť Boží Syn Ježiš Kristus na túto zem. Mária a Jozef, vytvorili priestor, aby sa príchodom Ježiša Krista na túto zem uzol prvotného hriechu mohol rozväzovať. Počas tohto mesiaca si častejšie spomeňme na svätého Jozefa, a to nielen v deň sviatku, keď máme možno v rodine niekoho, kto sa volá Jozef. Ale berme si túto nádhernú postavu, vzácneho muža, ako príklad.

Žijeme v našej krajine, v tejto spoločnosti. Aj na nás sú vyvíjané rôzne tlaky, tak ako naňho, ale pamätajme, že každé naše rozhodnutie je dôležité nielen pre tento život, ale aj pre večnosť. Každé jedno rozhodnutie. Ako rozhodnutie jednotlivca, tak aj párov, zvlášť manželov. Spolu so svätým Jozefom sa v tomto pôstnom čase zastavme aj nad doterajšími svojimi rozhodnutiami, myšlienkami, postojmi. Snažme sa to, čo bolo, alebo čo je zlé, napraviť. Svätý Otec František vo svojom posolstve na pôstny čas (2020) nám všetkým pripomenul: Čo ak sa tento pôstny čas, čo ak sa táto ponuka už viac nezopakuje? Čo keď tento pôstny čas bude poslednou príležitosťou na zmierenie sa s Bohom, na stretávanie sa s Ním? Naozaj vždy ide o veľa. Ide o náš pozemský, ale aj večný život. Keď sa takto obrátime k Bohu podľa príkladu Pána Ježiša, aj nám pošle anjelov na pomoc. Aby nám pomáhali, aby nám posluhovali. A poslal nám aj svätého Jozefa, aby sme si jeho mocným orodovaním vyprosovali potrebnú silu na našej ceste života do večnosti. Amen.