Na Nedeľu Krstu Pána vám prinášame zamyslenie Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa.

Jedným z problémov v súčasnosti, o ktorom sa hovorí aj na Slovensku je, že naše školy chrlia absolventov, z ktorých sa stávajú nezamestnaní ľudia. Je toľko študentov, že nemajú prácu, lebo nie je dostatok pracovných príležitostí. Jednoducho sa neuplatnia. Ak tú istú myšlienku použijeme v duchovnej rovine,  hoci konštatujeme, že je menej krstov, ako v predchádzajúcich časoch; ktovie, či nepovieme niečo podobné: Je toľko pokrstených, ktorí však nenachádzajú svoje uplatnenie! Či presnejšie povedané: ktorí sa neuplatňujú, ktorí sa „neuchytili“. Prečo?

Svojho času, dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. zamýšľajúc sa nad situáciou v Nemecku povedal: “Toľko mladých ľudí je pokrstených, pobirmovaných, prechádza katechézou toľké roky a nie je to vidno.“ A svätý pápež Ján Pavol II., keď svojho času rozvíjal myšlienku na tému krstu, vsunul do otázok pri krstných sľuboch aj otázku: „Chceš byť svätý?“ Svätý Otec Ján Pavol II. zdôraznil a rozvinul práve túto myšlienku, že totiž ten, kto prijíma krst, je pozvaný k tomu, aby sa stal svätým.  

Ten, kto prijíma krst a to zvlášť vo veku, kedy si to uvedomuje, by sa mal zamyslieť podľa slov sv. Jána Pavla II. nad tým, či túto výzvu do svojho života prijíma, alebo neprijíma. Teraz, keď stojíme na začiatku nového občianskeho roka, máme v čerstvej pamäti, ako sme si všeličo priali, dávali si do nového roka všelijaké predsavzatia. Dal si niekto z nás predsavzatie, že tento rok sa bude  usilovať všetkými silami, aby sa stal svätým? Alebo téma svätosti je pre nás niečím odstrašujúcim, nepríťažlivým, čo v dnešnom svete vraj už nemá miesto?! Keď však porozumieme o čom je svätosť, celkom inak môžeme vo svojej mysli spracovať aj túto výzvu a potom ju vnášať aj do života. Treba pochopiť, že svätosť je prežívanie viery; porozumieť, že svätosť je výzva k činnosti, angažovanosti, ktorá sa rodí zo vzťahu lásky k Bohu, a ísť cestou  k svätosti je ďaleko od postoja uzavretia sa.  

Dnes prežívame sviatok Pánovho krstu. Pána Ježiša stretávame pri Jordáne, kde prijíma krst. Otvára sa nad ním nebo a  počujeme Otcove slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Aké krásne slová! Slová, ktoré veľakrát opakujeme pri vysluhovaní sviatosti krstu, či už detí, alebo aj dospelých. Vtedy sa otvára nad každým krstencom nebo a nebeský Otec znova a znova hovorí nad každým z nás: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra; teba však posielam do tohto sveta, aby si ako môj milovaný syn, ako moja milovaná dcéra, bol/a svedkom mojej lásky v tomto svete.

Tí, ktorí ste rodičmi, iste hovoríte svojim deťom to isté: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra.“ Hovoríte im to preto, aby ostali navždy v dome pri vás a sedeli „doma za pecou“? Alebo im to hovoríte preto, lebo je to jednak výron pravdy vášho srdca, ale aj preto, aby ste ich aj týmto výrokom povzbudili  k činnosti, k štúdiu, v rozvíjaní ďalších osobnostných charakteristík, daností, talentov, atď. Jednoducho, aby neostali kdesi „za pecou“, ale aby sa stali aktívnymi ľuďmi vo vašej rodine a v našej spoločnosti. Aby sa vedeli o seba postarať, aby vedeli dávať dobré svedectvo o rodine, z ktorej vzišli. Žiadneho rodiča neteší, keď jeho dieťa je skôr na hanbu ako na česť rodine, keď nerobí dobré meno svojim rodičom, svojej rodine, keď sa nevie uchytiť v živote a to nielen preto, že je málo pracovných príležitostí, ale aj z iných dôvodov... 

Krst nie je nejakým „zakonzervovaným stavom“, ktorý môžeme preukázať papierom. Krst je jednoducho výzva! Krst je neustála výzva. Ísť, robiť, svedčiť, modliť sa, prehlbovať svoj duchovný život. Toto je sila sviatosti krstu. Musíme však brať do úvahy aj to, že nie každý to takto porozumel, prijal a nie každý to takto v živote robí. Pýtame sa: kde sú v dnešnú nedeľu všetci tí pokrstení? Prežívame obdobie pandémie, obmedzení, ale ak by tieto obmedzenia neboli, boli by všetci pokrstení v túto nedeľu v Božom chráme a slávili by Eucharistiu? Rodičia, ktorí dali deťom výchovu vo viere a deti sa im roztratili, iste prežívajú vo svojom srdci bolesť a pýtajú sa, kde sa stala chyba, kde urobili chybu?

Známa rehoľnica, sestra Brigit McKena, ktorá svojim svedectvom dokáže oslovovať značný počet ľudí všetkých typov – jednoduchých, vzdelaných, kňazov, biskupov, rehoľné sestry..., uvádza v knihe zamyslenie z konkrétneho života. Matka sa s bolesťou častejšie sťažuje kňazovi na svojho syna. Nielenže prestal chodiť do kostola, ale sa aj „rozlúčil“ s Cirkvou. Keď to už niekoľkokrát zopakovala kňazovi, on sa jej napokon pýta: „Mamka a váš syn bol pokrstený?“ „Áno, bol.“ „Viete čo? Vyhľadajte si všetko to, čo súvisí s krstom ľudí a zoberte si aj obnovovanie krstných sľubov a tieto krstné sľuby obnovte za svojho syna. A vždy, keď sa budete modliť za svojho syna, obnovujte za neho krstné sľuby.“

Je pravdou, že obrátenie syna nenastalo po niekoľkých týždňoch. Koľkí sú takí, ktorí sa modlia dlho a zdá sa, že ich modlitba nebola vypočutá. Pripomeňme si sv. Moniku, ktorá sa dlhé roky modlila za obrátenie svojho syna Augustína; myslime na ďalších iných, ktorí už dlho prosia a ešte neprišlo k túženej zmene, obráteniu. Nenechajme sa znechutiť, odradiť. Modlitby budú vypočuté. Kedy? To nechajme na Pána Boha. Žiadna úprimná modlitba prednášaná Bohu s vierou sa nestratí!

Pripomeňme si ešte raz otázku sv. Jána Pavla II.: „Chcete byť svätí?“ Chceme byť svätí? Ak nás trápi otázka: koľkí mladí sa po skončení školy neuplatnia v zamestnaní a v spoločnosti, nech to nikdy neplatí o pokrstených. Všetci sme povolaní uplatniť sa v Cirkvi. A to nielen mladí, ale aj tí skôr narodení. Všetci sme povolaní svojim životom, vo vernosti krstným záväzkom, žiť na Božiu slávu, svojimi skutkami šíriť lásku, prakticky prežívať evanjelium a dosahovať svätosť. Aj tí, ktorí to doteraz nerobili. Kým žijeme, máme šancu začať a tak nepremárniť už ani jednu chvíľu svojho života. Amen.