Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na osemnástu nedeľu v Cezročnom období vám ponúkame zamyslenie Mons. Mareka Forgáča, pomocného biskupa Košickej arcidiecézy.
Eucharistia je centrum nášho kresťanského života a má rozmanité duchovné významy. Je to pokrm, ktorý nás učí, že nielen z pozemského chleba žije človek. Je to spôsob, akým Ježiš zostal prítomný uprostred nás. Je to sviatosť lásky, ktorú keď prijímame, stotožňujeme sa s tým, že sa aj v našom živote máme rozdávať pre druhých. A je to posila na ceste nášho putovania.
V dnešnú nedeľu počúvame v prvom čítaní o hladných a reptajúcich Izraelitoch, ktorým Boh dal mannu – chlieb z neba (Ex 16,12-15). Je to predobraz Eucharistie a tento predobraz nám pripomína, že každý, kto prijíma Eucharistiu, je pútnik. Keď v kostole stojíme v zástupe a krok za krokom sa blížime, aby sme prijali Ježiša – chlieb z neba, vtedy si ešte viac uvedomujeme, že aj v každodennom živote kráčame krok za krokom a blížime sa tam, kde je naša vlasť – v nebi. A na tejto ceste životom nám Boh dáva seba samého.
Zároveň počúvame v Jánovom evanjeliu Ježišovu reč o tom, ako sa identifikuje s chlebom života. Bolo to po rozmnožení chlebov, keď nasýtil zástup. Ježiš povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6,35) Takú posilu potrebuje každý vyprahnutý pútnik. A kto z nás by sa takto vyprahnuto niekedy v živote necítil?
Sme pútnici a vnímame, že pozemské veci nedokážu naplniť srdce človeka. Na tejto ceste sa chceme rozdávať, ako sa rozdal Ježiš. Ale aby sme tak vládali, potrebujeme chlieb z neba. „Ja som chlieb života,“ vraví Ježiš (Jn 6,35). Je nám na dosah ruky...
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram