Na 1. adventnú nedeľu vám ponúkame zamyslenie Mons. Jozefa Haľka, bratislavského pomocného biskupa.

Advent má v dobe pandémie osobitnú atmosféru. Padli mnohé istoty, padá aj naša pýcha, že máme všetko pod kontrolou. Akoby len jedno bolo isté, že nič nie je isté. A tak dobre padnú slová Evanjelia Prvej adventnej nedele, že predsa len je niečo, čo nikdy, naozaj NIKDY nepominie: Božie slovo. Ježiš nás naliehavo pozýva počúvať ho sústredene, sledovať ho ako maják na rozbúrenom mori. A práve Advent je časom osobitných duchovných bonusov: keď nás cez zbožne počúvané slovo Stvoriteľ premieňa a pretvára na nových ľudí. Naozaj živý Betlehem je viac ako atrakcia našich námestí. Existenciálny živý Betlehem sa buduje celý advent, keď sa Ježiš  rodí v našom vnútri. Aby svojou láskou prežiaril všetko, čo sme a čo máme, všetky naše vzťahy, postoje i rozhodnutia.

V Betleheme našla pred dvetisíc rokmi Svätá rodina nehostinný hostinec so zabuchnutými dverami. My to môžeme zadosťučiniť - nie svietnikom v okne na znak očakávania Vianoc o pár dní. Ale tak, že Ježišovi otvoríme. Hneď, tu a teraz. Kľučka na dverách nášho srdca je zvnútra, keď Spasiteľ naliehavo klope s rešpektom k našej slobode. Sme to my, ktorí musíme otvoriť. Oplatí sa. Ide o život.