Dnes pri veľkonočnej svätej omši cez deň počúvame úryvok evanjelia svätého Jána, ktorý nám opisuje udalosť, ako na podnet Márie Magdalény apoštoli Peter a Ján bežali k hrobu Pána Ježiša a zistili, že hrob je prázdny a plachty, v ktorých bolo zabalené telo Pána Ježiša, sú poukladané v hrobe. Toto zistenie ich hlboko zasiahlo a znepokojilo, ale evanjelista dodáva, že v tej chvíli „ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ (Jn 20,9).

My dnes už aj na základe následného pochopenia Písma apoštolmi a na základe ich svedectva, vieme pokorne, s dôverou a radosťou povedať, že Pán vstal zmŕtvych. Zároveň si vieme znova uvedomiť, že smrť a vzkriesenie nášho Pána je udalosťou, ktorá má svoj pôvod v neprekonateľnej Božej láske. Je to víťazstvo Božej lásky, ktoré nás vyslobodilo z otroctva hriechu a smrti. Je to víťazstvo lásky Boha Otca, ktorý vydáva Syna za spásu sveta; je to víťazstvo lásky Boha Syna, ktorý sa odovzdáva Otcovej vôli za nás všetkých; je to víťazstvo lásky Boha Ducha Svätého, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych a premenil jeho pozemské telo na oslávené telo. Vzkriesenie nášho Pána zmenilo beh ľudských dejín, dalo životu človeka nezničiteľný a obnovený zmysel a hodnotu.

Smrť a zmŕtvychvstanie nášho Pána sú skutočnosťou, ktorá spôsobuje, že aj my sme vzkriesení k novému životu. Náš pozemský život, ktorý smeruje k smrti, sa vierou a krstom stal pozemským životom, ktorý má v sebe silu vzkriesenia nášho Pána.

A tak ako náš Pán bol stále úplne odovzdaný svojmu Otcovi a my sa k nemu pripájame a vyznávame, že chceme navždy zostať s Bohom, naším nekonečne dobrým a milosrdným Otcom. Takto teda dnes znova vstupujeme do hĺbky veľkonočného tajomstva a obnovujeme v sebe túžbu, predsavzatie a prosbu, aby sme v radostnom posolstve veľkonočného tajomstva mohli kráčať v našom živote stále.