Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na 19. nedeľu v Cezročnom období v liturgickom roku C vám prinášame zamyslenie Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa metropolitu.
V dnešnú nedeľu sa pri svätých omšiach číta úryvok z evanjelia, ktorý nás pozýva k dvom rozhodnutiam. Prvým rozhodnutím je vnútorné odpútanie sa od materiálnych dobier, ktoré majú byť prostriedkom, nie cieľom ľudského života. Druhým rozhodnutím má byť, aby sme sa obnovili v ochote verne si plniť svoje životné povinnosti s neustálym zameraním nahor. V evanjeliu je to vyjadrené slovami, že veriaci je bdelý a pozorný v tom zmysle, že nezabúda na príchod Pána Ježiša, keď príde vo svojej sláve. Prostredníctvom príkladov z každodenného života Pán nabáda svojich učeníkov, teda nás, aby sme žili v takom vnútornom nastavení, ako on opísal v podobenstve o služobníkoch, ktorí očakávajú návrat svojho pána. Pán Ježiš v tejto súvislosti povedal v podobenstve. „Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť.“ (Lk 12,37).
Preto aj my, každý z nás, obnovme v sebe ochotu a znova súhlasme s tým, že chceme byť bdelí a pozorní v duchu evanjelia, že sa chceme modliť a konať dobro.
Je to základná pravda, že všetci sme tu na zemi len prechodne, ako nám to v dnešnú nedeľu pri svätých omšiach vhodne pripomína druhé čítanie, úryvok z Listu Hebrejom. Pripomína sa nám obraz Abraháma v pútnických šatách, ako sa vydal na cestu, ako býval v stane a ako sa nakoniec usadil v cudzej krajine. Abraháma viedla viera. V úryvku z Listu Hebrejom je to vyjadrené slovami: „S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide“ (Hebr 11, 8). Jeho skutočným cieľom bolo vlastne „mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ (Hebr 11, 10). Mesto, o ktorom sa hovorí, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh, nie je už na tomto svete, ale je to nebeský Jeruzalem, náš nebeský domov, naša večná vlasť. Dobre si to uvedomovali prvé kresťanské spoločenstvá, ktorých členovia sa tu na zemi považovali za „cudzincov“ a svoje spoločenstvá, ktoré boli v mestách nazývala „farnosťami“. Je zaujímavé, že grécke slovo „paroikoi“, z ktorého je odvodené naše slovo farnosť, označuje doslova kolóniu cudzincov (porov. 1Pt 2, 11). Prví kresťania vyjadrili týmto spôsobom najdôležitejšiu vlastnosť Cirkvi, ktorou je práve nasmerovanie do neba.
Aj my žijeme vo farnostiach a dnešné texty Svätého písma nás pozývajú, aby sme aj my boli kolóniou, spoločenstvom tých, ktorí pamätajú na to, že tu na zemi nemáme trvalý domov. Myslime všetci a nezabúdajme na „večný život“ a „život budúceho veku“, ako to opakujeme vždy, keď vyznávame vieru vo vyznaní viery.
Nezabúdajme, že máme prežívať svoje pozemské jestvovanie múdro a prezieravo, že máme starostlivo zvážiť svoju životnú cestu na zemi, teda aj tie skutočnosti, ktoré nazývame poslednými: smrť, posledný súd, večnosť, peklo a nebo.
A vlastne práve tou bdelosťou, pozornosťou, múdrosťou a prezieravosťou preberáme zodpovednosť za svet a budujeme lepší svet. Nech nám Panna Mária, ktorá je z neba s nami duchovne spojená, pomáha nezabúdať, že tu na zemi sme len prechodne, že sme na ceste a nech nás učí pripraviť sa na stretnutie s Ježišom, ktorý „sedí po pravici Otca a zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych“.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram