Na Prvú adventnú nedeľu vám prinášame zamyslenie Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa-metropolitu, predsedu Konferencie biskupov Slovenska.

Začíname adventné obdobie. Slovo “advent” znamená “príchod” alebo “prítomnosť”. V časoch Pána Ježiša sa týmto slovom označoval príchod cisára alebo kráľa do určitej provincie. Kresťania si zvykli používať slovo “advent”, aby vyjadrili skutočnosť Božieho príchodu, Božej prítomnosti vo svete, čiže chceli tým vyjadriť tajomstvo, ktoré je prítomné v celom vesmíre a počas celých ľudských dejín, ale ktoré má svoje dva vrcholné momenty, ktorými sú prvý a druhý príchod Ježiša Krista.

Prvým Božím príchodom je práve Božie vtelenie, keď Boh vo svojej láske prišiel medzi nás vo svojom Synovi Ježišovi.

Druhým Božím príchodom je príchod Božieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, na konci časov. Tieto dve udalosti, narodenie Božieho Syna a príchod Božieho Syna v sláve, sú od seba časovo vzdialené, ale zároveň musíme priznať, že nie je v našich silách, aby sme celkom do hĺbky porozumeli, aká je tá časová vzdialenosť, lebo vo viere vyznávame, že Pán Ježiš uskutočnil premenu človeka, ľudskej prirodzenosti a tým vlastne aj vesmíru, ktoré sú konečným cieľom stvorenia, už svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tu sa teda stretávame tiež s tajomstvom, ale v každom príchode správne očakávame druhý príchod nášho Pána v sláve aj na konci časov.

Kým však nastane tá situácia, ktorú označujeme ako koniec časov, je nevyhnutné, aby sa všetkým národom ohlasovalo evanjelium (porov. Mk 13,10). Obdobie pred koncom časov, kedy sa má ohlasovať evanjelium, je náš čas, naše obdobie, ktoré sa dotýka života každého z nás.

Zároveň si však treba uvedomiť, že Pánov príchod pokračuje, nie je ukončený, lebo celý svet má byť preniknutý jeho prítomnosťou. Tento stály príchod Pána ohlasuje evanjelium a vyzýva nás stále k spolupráci. Cirkev, spoločenstvo veriacich bratov a sestier, v spoločenstve so svojím Pánom spolupracuje na Pánovom príchode do sveta ľudí, do sveta tých, ktorí sa pre neho otvoria. Otvorením sa ľudského srdca pre Pána sa začína už aj Pánov príchod v sláve.

A práve na to nás upozorňuje Božie slovo na 1. adventnú nedeľu, keď nám ukazuje, ako máme žiť, aby sme boli pripravení na Pánov príchod. V evanjeliu svätého Lukáša Pán Ježiš hovorí svojim učeníkom: “Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, […] Preto bdejte celý čas a modlite sa, […] “ (Lk 21,34.36)

Sme pozvaní k striedmosti a modlitbe. A apoštol Pavol pripája výzvu: “Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým […]”, nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bezúhonní a svätí, keď príde náš Pán (porov. 1Sol 3,12-13). Uprostred dramatických udalostí vo svete a spoločnosti, alebo uprostred púšte ľahostajnosti a praktického materializmu, kresťania prijímajú od Boha spásu a svedčia o nej spôsobom života, ktorým sa líšia od ostatných. Naše svedectvo má spočívať v odlišnom spôsobe živote a náš odlišný spôsob života má byť zreteľný ako mesto postavené na návrší (porov. Mt 5,14).

Spoločenstvo veriacich, teda my všetci, ktorí do tohto spoločenstva patríme, máme byť znamením Božej lásky, Božej spravodlivosti, ktorá je už prítomná a účinná v dejinách, lebo Božia láska a spravodlivosť prišla k nám v našom Pánovi. Ale zároveň si uvedomujeme, že Pánov príchod sa ešte neuskutočnil naplno a práve kvôli tomu je potrebné, aby sme ho vždy znova očakávali, aby sme o Pánov príchod prosili, hľadali Pánov príchod a o jeho prítomnosť s nami sa usilovali s trpezlivosťou a odvahou aj v nasledujúcom adventnom období.