Na 29. nedeľu v Cezročnom období vám ponúkame zamyslenie Mons. Jána Oroscha, trnavského arcibiskupa.

Drahí bratia a sestry,

            každý deň je naplnený mnohými rozhodovaniami. Máme k dispozícii veľa možností vybrať si. Čo ak sme však dotlačení vybrať si medzi možnosťami, ktoré nie sú pre nás dobré? Ľudia si obyčajne vyberú tzv. „menšie zlo“. Ale je to správne? Prof. Andrej Dermek, SDB veľmi trefne hovoril, že rozdiel medzi menším a väčším zlom je v tom, že v prvom prípade sa dolu šmýkame po naklonenej rovine a v druhom prípade ide o voľný pád. V jednom i druhom prípade je dno rovnaké.

Ježiš bol prefíkanými farizejmi postavený pred otázku. Na takto položenú otázku, zdá sa, že sa dá odpovedať správne dvomi možnosťami: áno alebo nie. Farizeji sa ho pýtali: Platiť cisárovi daň či nie? Odpovedať slovom „neviem“ alebo „viem, ale nepoviem“, by tiež nebolo vhodné.

Ako by na podobnú otázku reagovali ľudia? Mnohé, hlavne politické odpovede
by začali takto: Viete, dalo by sa povedať... pozrime sa na to parciálne... dalo by sa to vysvetliť z takéhoto aspektu... A koľkokrát z takejto odpovede nič nevieme či nerozumieme. Odpovede mnohých sú podobné regálu v supermarkete - všetci si môžu vybrať, čo chcú.

V litániách o Božskom srdci Ježišovom nájdeme takúto invokáciu: Srdce Ježišovo,
v ktorom sú všetky poklady múdrosti a poznania (vedy). Vieme, že Ježišove odpovede sú jasné, presné a priame (porov. Oz 14,10). Sám bol príkladom toho, čo hlásal: Vaša reč nech je «áno - áno», «nie - nie». Čo je navyše, pochádza od Zlého (Mt 5,37). Ježišova odpoveď: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu (Mt 22,21), ale aj spôsob jej vyjadrenia, zasiahla všetkých. Farizeji boli, obrazne povedané, „chytení na hruškách“, lebo mali pri sebe a chytili do ruky rímsky denár s vyobrazením cisára. Už samotné držanie tejto mince údajne považovali za znečistenie a platenie dane touto mincou za modloslužbu. Preto židia radšej používali platidlo drachmu, kde nebol obraz cisára. Ježiš ich „de facto“ prichytil pri tom, že robia to, čo iným zakazujú a to pred zrakom ľudí, v ktorých očiach chceli vyzerať ako najmúdrejší či dokonalí...

V evanjeliu je napísané, že podali mu denár (Mt 22,19). Teda vzal ho do ruky. Toto Ježišovo gesto malo pre jeho nasledovníkov dôležitý význam. Modloslužba nie je v tom, čoho sa človek dotkne alebo na čo sa pozrie bez hriešneho úmyslu. Ide o to, čomu sa človek klania v srdci a potom aj navonok. Pre farizejov to boli peniaze. Zmenilo sa niečo po 2000 rokoch? Ježiš nám dáva návod, ako sa rozhodovať. Jeho svedectvo je aj pre moderného kresťana príťažlivé, lebo je jasné a priame. Zasahuje priamo do srdca človeka.

Ako kresťania máme povolanie byť Kristovými učeníkmi. Je to naša misijná úloha. Tak ako Ježiš svedčil pred farizejmi a herodiánmi, tak aj my máme poslanie dávať jasné svedectvo pri ochrane života, rodiny, prirodzeného Božieho zákona - teda šíriť kultúru života. Nielen svojimi silami a ľudskou múdrosťou, lebo na každý argument sa nájde protiargument, ale Božou mocou a v jeho autorite, ako sám povedal: nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď, to už nie vy budete hovoriť; ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás (Mt 10,19-20). Len, aby sme ostali v Božej blízkosti a spoliehali sa nie na seba, ale na neho.

Dnes, pri príležitosti slávenia Misijnej nedele, vám vyprosujem silu a odhodlanie, aby ste s priamym a láskavým srdcom - podobným Ježišovmu -, boli misionármi svojho okolia, nositeľmi svetla Kristovho všade tam, kde vás Pán pošle a kde sa nachádzate.

Žehná vás Ján Orosch, trnavský arcibiskup.