Na 24. Nedeľu po Päťdesiatnici vám prinášame zamyslenie vladyku Jána Babjaka, emeritného prešovského arcibiskupa.

Milí poslucháči Rádia Lumen!

Stáva sa, keď sa človekovi darí a nič mu nechýba, že spyšnie a zabudne na Pána Boha. Keď ho však pritlačí životný kríž, svoj postoj mení a začína žobroniť u Pána Boha o pomoc. Aj takí premenliví ľudia žijú medzi nami.

Všimnime si popredného muža z dnešného Evanjelia, ktorého apoštol a evanjelista sv. Matúš presne pomenúva. Je to predstavený synagógy a volá sa Jairus, spoznajme silu jeho viery. Evanjelium nám ponúklo skutočný príbeh, ktorý je poučný pre nás všetkých. Zapíšme si ho veľmi hlboko do srdca.

Aký postoj mal k Pánu Bohu predstavený synagógy predtým, než mu ochorela dcérka, o tom nám evanjelium nehovorí. Ale, keď choroba ohrozovala život jeho dcérky, uveril v Krista, ba ešte viac, uveril Ježišovi Kristovi. Iste pochodil po lekároch so svojou chorou dvanásťročnou dcérkou, ale keď mu lekári nevedeli pomôcť, obrátil sa na Pána Ježiša. Padol na kolená pred nim a prosil ho: „Dcérka mi zomiera, poď do môjho domu“. Pokora, ktorú prejavil, svedčí o sile jeho viery. Veril, že Ježiš môže jeho dcére pomôcť, že ju môže uzdraviť. Ježiš kráčal do Jairusovho domu. Cestou sa prihodila udalosť, ktorá ešte viac posilnila vieru predstaveného synagógy. Stretol ich sluha a povedal Jairusovi: „Všetko je zbytočné, škoda volať Majstra, dievča je už mŕtve.“ Iste bol hlboko ranený a rozplakal sa, ale Kristus ho posilnil týmito slovami: „Neboj sa len ver a bude zachránená.“ A predstavený synagógy veril, nezapochyboval.

Možno práve v tom je rozdiel medzi vierou mnohých kresťanov a Jairusovou vierou. Kresťania veria v Ježiša, že je Synom Božím, že je pravý Boh, že je ich Spasiteľom. Lenže možno často zabúdajú, že Ježiš im môže pomôcť. A práve toto veril Jairus, že Ježiš môže uzdraviť jeho dcérku.

Boli šťastná rodinka, mali dobre zamestnanie a o finančnú stránku u nich nikdy nebola núdza. Mali jedného syna a s ním veľké plány. Snažili sa iba o jedno, aby synovi nič nechýbalo. Varovali ho pred všetkým, čo by mu mohlo v živote uškodiť. Mysleli si, že aj náboženstvo by mu mohlo ublížiť a tak ho nezapísali ani na náboženstvo a ani doma sa o Bohu nikdy nerozprávali, hoci obidvaja pochádzali z kresťanských rodín. Chlapec rástol a ich nádeje tiež. Bol gymnazista, ale náhle vážne ochorel. Zháňali sa po najlepších odborníkoch a podplácali, kde len vedeli. Mysleli si, že peniazmi môžu zachrániť svoje dieťa. Všetko však bolo márne. Keď mal chlapec 17 rokov zomrel. Viete si predstaviť ich ťažkú situáciu, bolo im na zbláznenie. Bolesť bola ešte väčšia, keď prišli výčitky, že chlapec nebol vedený k Bohu, čo bude s jeho dušou.

Jairus veril v Kristovu všemohúcnosť a v jeho lásku a preto nebol sklamaný. Títo rodičia neverili Bohu, ale verili ľuďom a moci peňazí, preto sa museli dožiť hrozného sklamania. Zabudli na jednu veľkú pravdu, ktorú istý lekár, takto vyjadril, keď sa ho manžel pýtal na zdravotný stav svojej manželky, ktorá bola operovaná: „Ja operujem a liečim, ale uzdravuje Pán Boh, preto sa modlite, aby vaša manželka žila.“ Takýto správny postoj by mal mať veriaci človek.

Milí priatelia, dnešné evanjelium je aktuálne pre nás všetkých. Ježiš nás dnes chce povzbudiť k živej viere, nielen v jeho existenciu, ale aj v jeho pomoc. On nás tak miluje, že je ochotný nám stále pomáhať a to vo všetkých našich potrebách tela i duše. Naša viera musí byť skutočne silná, aby sme ňou oslovovali našich blížnych, ktorých nám Boh posiela do cesty. Ináč by sme boli neužitoční a nepotrební sluhovia.