Na Nedeľu pred Osvietením vám ponúkame zamyslenie vladyku Jána Babjaka SJ, prešovského arcibiskupa metropolitu. 

Kristov predchodca sv. Ján Krstiteľ hlásal pri Jordáne krst pokánia, ktorým sa mali jeho učeníci i všetci jeho poslucháči pripraviť na prijatie prisľúbeného Mesiáša – Ježiša Krista. Ján žil veľmi prísnym asketickým životom, preto jeho slová mali veľký účinok. Lebo to, čo hovoril, najprv sám žil. Bol veľmi nekompromisným človekom a hlásal pokánie a teda aj nápravu krívd a zlého života všetkým, ktorí k nemu prichádzali. Svoju úlohu plnil veľmi zodpovedne, nehľadiac na osoby, ku ktorým sa prihováral. Vieme, že tvrdo napomínal farizejov i zákonníkov a nemravnému kráľovi Herodesovi hovoril priamo: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata Filipa.“

Kázal: „Po mne prichádza mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden padnúť k nohám a rozviazať remienok na obuvi. Ja vás krstím vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“. A keď prišiel k Jordánu Ježiš Kristus, predstavil im ho ako Mesiáša. Vtedy sa mnohí jeho učeníci stali učeníkmi Ježišovými.

Ján krstil krstom pokánia a Ježiš Kristus ustanovil sviatosť krstu. Jej prijatím sa ľudia stávajú Ježišovými učeníkmi, kresťanmi. Patríme k nim aj my. Ale Ježiš ustanovil aj ďalších šesť sviatostí a medzi nimi vyniká sviatosť pokánia, ktorá sa podobá na Jánov krst pokánia. Je však oveľa hlbšia a mocnejšia vo svojich účinkoch, než Jánov krst pokánia. Touto sviatosťou sa zmývajú, odstraňujú všetky hriechy z duše človeka a prichádza do nej Božia milosť, čiže sám Ježiš Kristus zaujíma v nej svoje miesto.

Drahí bratia a sestry, znovu objavme veľkosť a dôležitosť sviatosti pokánia a prijímajme ju veľmi často. Je pre nás kresťanov veľmi dôležitá, ba nutná. Dobrou sviatosťou pokánia sa pripravujeme na prijatia Eucharistie – sviatostného Ježiša – a tak vylepšuje náš život a robí nás svätejšími. Amen.