Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na Nedeľu druhého týždňa Veľkého pôstu vám prinášame zamyslenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa, apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie.
Nedeľné evanjelium v byzantskom obrade Mk 7. začalo (2, 1 – 12):
Poznáme mená mnohých postáv z jednotlivých evanjeliových scén, poznáme mená aj niektorých uzdravených, poznáme mená Ježišových nasledovníkov i odporcov. Škoda však, že nám neostali pre históriu zaznamenané mená štyroch mužov z dnešného evanjelia, ktorí by si to zaslúžili.
Ide o tých štyroch, ktorí priniesli do Kafarnaumu ochrnutého. Kto to bol? Priatelia, príbuzní, sluhovia nejakého bohatého pána? Nevieme. Vieme, ale, že boli vytrvalí, nenechali sa odradiť, boli vynaliezaví a takpovediac neodbytní. Aj keď strecha kafarnaumského domu iste nebola betónová platňa, cez ktorú by sa bolo treba prebíjať zbíjačkou a možno bola len z nejakých dosiek, či trámov a na nich položenej nejakej rohože, ale predsa..., kto z nás by mal dnes tú odvahu i túto vynaliezavosť?
V skutočnosti sa im dostalo i pochvaly i odmeny od samotného Ježiša. „Keď videl ich vieru ...“. Častokrát totiž musel napomínať svojich súčasníkov a vlastne aj nás práve pre nedostatok viery. Zázrak uzdravenia ochrnutého, ktorý Pán Ježiš urobil, bol viditeľný a bol vyvolaný pochybnosťami neprajných zákonníkov, ale tomuto predchádzal dôležitejší neviditeľný zázrak odpustenia hriechov, ktorý bol odpoveďou na vieru tých, ktorí ochrnutého spustili cez strechu k Ježišovým nohám. Nájdem v sebe vieru a odvahu, aby som predložil dnes k Pánovým nohám slabosti a nemohúcnosť svoju, a aj tých, na ktorých mi záleží?
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram