Deviata kapitola Matúšovho evanjelia zaznamenáva niekoľko zázrakov za sebou: uzdravenie ochrnutého, vzkriesenie dcéry popredného muža, uzdravenie ženy trpiacej na krvotok, uzdravenie dvoch slepcov a uzdravenie nemého. Len v prípade dvoch slepcov nachádzame, že Pán Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie“ (Matúš 9, 30). Prečo Pán chcel, aby títo dvaja mlčali, ale od ochrnutého a ostatných to nežiadal.

Zdá sa, že kľúčom je spôsob, akým sa slepci priblížili k Ježišovi. Na rozdiel od ostatných uzdravených v tejto kapitole slepci na Ježiša volali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ (verš 27). Slepci mu priznali mesiášsky titul „Syn Dávidov“. No bol Ježiš pripravený byť uznávaný ako Mesiáš v tejto fáze svojho života?

Aký druh Mesiáša?

Mnohí Židia v Kristovej dobe očakávali Mesiáša, Božieho „Pomazaného“. Väčšina z nich očakávala kráľovského bojovníka – ďalšieho Dávida – , ktorý vyženie Rimanov zo Svätej zeme a obnoví moc Izraela v tomto regióne. Tento politický Mesiáš uviedol obdobie prosperity a moci pre Izraelský ľud.

Ostatní v tomto období si mysleli, že Mesiáš obnoví starý kňazský rod a chrámové obrady, ktoré sa používali pred vyhnanstvom Izraelitov v Babylone. Že bude kňazským Mesiášom, ktorý obnoví chrám a prinavráti pôvodného ducha jeho liturgie.

Pán Ježiš mal úplne iný pohľad na svoju rolu. Nemal byť pozemským kráľom. Nikdy nenabádal k politickým nezhodám ani nepodnecoval vzburu proti rímskej vláde. Pred Pilátom povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto“ (Ján 18, 36).

A Pán Ježiš sa ani nepokúšal obnoviť obyčaje Šalamúnovho chrámu. On v sebe samom naplní celú Starú zmluvu a stane sa novým chrámom, Božím domom na zemi. Práve s tým na mysli Pán pri vyhnaní peňazomencov z chrámu Židom povedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. Židia vtedy povedali: ‚Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?‘ On však hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš“ (Ján 2, 19 – 22).

„Mesiášske tajomstvo“

Od konca 19. storočia začali biblickí komentátori používať termín „mesiášske tajomstvo“ na opis Ježišovho odporu, aby bol opisovaný ako Mesiáš. Keby sa Ježiš nechal vyhlásiť za „Mesiáša“, hoci by nenaplnil tieto svetské očakávania svojich poslucháčov, znemožnil by, aby v neho niekto uveril. Dal by im síce správne slovo, ale nesprávnu predstavu. A zároveň by sa mohol dostať do pozornosti náboženských a politických autorít skôr, ako by si vytvoril stúpencov, ktorí by boli dobre oboznámení s jeho víziou Božieho kráľovstva.

Skôr vidíme, že Ježiš začína dlhý proces výberu učeníkov a umožňuje im, aby sami objavili, že je Boží Pomazaný. Ježiš si nikdy nenárokoval titul Mesiáš pre seba a iba ho naznačil medzi tými, ktorí boli najviac oddaní Božiemu kráľovstvu. A tak je nám povedané: Keď sa Ján vo väzení dopočul o Kristových skutkoch, poslal k nemu dvoch zo svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného? Ježiš im odpovedal: ‚Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa pre mne nepohorší‘“ (Matúš 11, 2 – 6). Ježiš nechá Jána a jeho nasledovníkov, aby si urobili vlastné závery.

Niektorí ľudia vnímali, že Ježiš je viac než len učiteľ. Keď dvaja Jánovi učeníci išli za Ježišom, on sa otočil a spýtal: „Čo hľadáte?“ Andrej sa zmohol len na odpoveď: „Kde bývaš?“ Ale po dni strávenom s Ježišom Andrej svojmu bratovi Šimonovi povie: „Našli sme Mesiáša“ (Ján 1, 41).

Evanjeliá zaznamenávajú, ako učeníci pomaly zisťovali, čo vlastne je poslaním Pána Ježiša. Občas sa zdalo, že učeníci nie sú naladení na Ježišovo učenie viac než zástupy. Keď Ježiš učil o dôležitosti vnútornej čistoty namiesto rituálnej čistoty „čistých“ a „nečistých“ jedál, učeníci to prijímali ťažko. „Tak ani vy nechápete?“ spýtal sa ich Ježiš (Marek 7, 18).

Hoci evanjeliá ukazujú, ako učeníci postupne začali Ježiša hodnotiť ako Mesiáša, zároveň upozorňujú, že ostatní neváhali ohlasovať Ježišovu pravú identitu. Démoni, ako beztelesné sily, od samého začiatku chápali, kto je Ježiš. Duch, ktorého Ježiš vyhnal v Kafarnaume, tvrdil „Viem, kto si – Boží Svätý“ (Marek 1, 24). Gadarskí démoni protestovali: „Čo ťa do nás, Syn Boží?“ (Matúš 8, 29). Ježiš im pohrozil „a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš“ (Lukáš 4, 41).

Ani moc, ani sláva

Učeníkom bolo ťažké uvažovať o Božom kráľovstve inak ako v predstavách moci. Keď Pán začal pripravovať učeníkov na to, že Mesiáš musí trpieť, „Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: ‚Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!‘ On sa obrátil a povedal Petrovi: ‚Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské‘“ (Matúš 16, 22 – 23). Neskôr počas svojho verejného pôsobenia – napriek niekoľkým predchádzajúcim varovaniam, že Mesiáš musí trpieť – Pán Ježiš zopakoval svoje učenie (Lukáš 9, 44 – 48): „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Napriek tomu, keď Samaritáni nedovolili Ježišovi vstúpiť do ich dediny, reakcia učeníkov  svedčí o ich pretrvávajúcom nepochopení. Ešte nepochopili cesty Božieho kráľovstva. „Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: ‚Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?‘ On sa obrátil a pokarhal ich“ (Lukáš 9, 54 – 56).

Dokonca ani skúsenosť Ježišovho vzkriesenia nestačila na to, aby sa učeníci odvrátili od svojej honby za mocou. Keď sa všetci zhromaždili v Jeruzaleme so vzkrieseným Kristom, v Skutkoch apoštolov sa píše, že „sa pýtali: ‚Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?‘ On im odpovedal: ‚Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 6 – 8). Len vďaka prebývaniu Svätého Ducha mohla prvá Cirkev pochopiť skutočné poslanie Mesiáša.

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-hidden-messiah-2 Preložil o. Ján Krupa