V prvú nedeľu, ktorá pripadá na Apoštolský pôst, si naša cirkev pravidelne pripomína povolanie vodcov týchto apoštolov Pánom. Evanjeliový úryvok, ktorý sa číta na božskej liturgii, je Matúš 4, 18 – 23, povolanie rybárov. Aj evanjelisti Marek a Lukáš rozprávajú o tejto udalosti na skutočnom začiatku Kristovho verejného pôsobenia.

Povolanie týchto učeníkov sa mnohým čitateľom zdá nezvyčajne náhle. Ježiš sa priblížil k niekoľkým rybárom a povedal im: „Poďte za mnou!“ A oni to urobili. V Jánovom evanjeliu čítame o predchádzajúcom stretnutí, vďaka ktorému je táto pohotová odpoveď o niečo menej prekvapujúca.

Stretnutie s Ježišom pri Jordáne

Ján opisuje Ježiša aj niektorých z tých, ktorí sa stali jeho nasledovníkmi spomedzi tých okolo Jána Krstiteľa pri Jordáne. Hoci Ježiš a apoštoli spomenutí v Jánovi pochádzali z Galiley, možno sa prvý raz stretli až v Judsku, kde Ján krstil. Ján Krstiteľ si získal povesť pre radikálnu svätosť a pritiahol ľudí aj zo vzdialenejších končín než Galilea (porov. Marek 3, 8). Nie je nerozumné tvrdiť, že nábožní Galilejčania, ako bol Ježiš a jeho budúci nasledovníci, pricestovali aj do Judska.

U Jána čítame: „V nasledujúci deň Ján Krstiteľ zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: ‚Hľa, Boží Baránok.‘ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: ‚Čo hľadáte?‘ Oni mu povedali: ‚Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?‘ Odpovedal im: ‚Poďte a uvidíte!‘ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Andrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: ‚Našli sme Mesiáša,‘ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi“ (Ján 1, 35 – 42). 

Otázka učeníkov: „Kde bývaš?“ naznačuje, že Ježiš nebol doma, ale bol návštevníkom v podnájme. A tak svojich galilejských spoluobčanov priťahoval dvojnásobne: mal Jánovu podporu a bol z ich rodného kraja. A práve vo svetle tohto úryvku byzantské cirkvi nazývajú Andreja Prvopovolaným z apoštolov.

Ďalšími povolanými apoštolmi podľa Jána boli Filip a Natanael. Ako čítame u Jána: „Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: ‚Poď za mnou!‘ Filip bol z Betsaidy, z Andrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: ‚Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.‘ Natanael mu vravel: ‚Môže byť z Nazareta niečo dobré?!‘ Filip mu odpovedal: ‚Poď a uvidíš!‘“ (Ján 1, 43 – 46).

Naspäť v Galilei

Evanjeliá sa nevenujú Ježišovmu návratu od Jordánu. Matúš ho načrtáva niekoľkými slovami: „Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum... Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: ‚Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.‘“ (Matúš 4,12. 13. 17). Bolo to to isté posolstvo, ktoré Ján šíril po Judsku (porov. Matúš 3, 1) – Ježiš akoby pokračoval v Jánovom diele v Galilei.

Jánovo evanjelium uvádza, že krátko po návrate do Galiley sa Ježiš spolu so svojimi učeníkmi (porov. Ján 2, 2) zúčastnil na svadbe v Káne Galilejskej. Tu prvý raz počujeme, že Ježiš má učeníkov. Kedy ho začali nasledovať? Keď Ježiš začal svoje vlastné verejné pôsobenie, rýchlo sa obklopil miestnymi nasledovníkmi, z ktorých niektorých pritiahol Ján Krstiteľ.

Keď sa Ježiš priblížil k Andrejovi a Petrovi, ktorí práve lovili ryby, pozval ich, aby ho nasledovali, ale s prísľubom: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Matúš 4, 20). Tento obraz sa stáva jasnejším na konci Matúšovho evanjelia, keď Ježiš hovorí svojim prvým jedenástim učeníkom: „Choďte teda a učte všetky národy“ (Matúš 28, 19). Nakoniec títo bývalí rybári budú loviť svoje ryby v Malej Ázii a v Európe.

Božie kráľovstvo

Počas celého Ježišovho pôsobenia bolo jeho kázanie plné „rečí o kráľovstve“. Pánova modlitba Otče náš, Ježišove podobenstvá, a dokonca aj jeho posledné slovo Pilátovi: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Ján 18, 36), to všetko používa tento pojem, ktorý vychádza zo židovskej skúsenosti a židovského očakávania.

V židovských dejinách bolo Božie kráľovstvo svetským útvarom, Dávidovým kráľovstvom. Toto kráľovstvo malo krátke trvanie. Po smrti Dávidovho syna Šalamúna sa rozdelilo a potom ho v šiestom storočí pred naším letopočtom zničili Babylončania. Odvtedy až do príchodu Krista žili Židia zväčša pod cudzou nadvládou, ale vždy očakávali obnovenie „Božieho kráľovstva“, čiže svojej nezávislosti.

Hlásaním, že Božie kráľovstvo je blízko, Pán odmietol myšlienky, že kráľovstvo je záležitosťou politickej nezávislosti, niečím, čo je v materiálnej budúcnosti. Pre Ježiša bolo „kráľovstvo“ niečím duchovným. Vtelením je „na dosah“. Rozšírením Kristovho verejného pôsobenia pôsobením apoštolov sa „priblížilo k vám“ (Lukáš 10, 9), pretože Božie kráľovstvo je vnútorné spoločenstvo s Bohom. Už sa zrealizovalo v Kristovi a pre každého sa stalo možným Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním, ktoré spôsobilo vyliatie Svätého Ducha. Ako píše svätý Pavol: „Lebo Boh (Otec) chcel, aby v ňom (Kristovi) prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi“ (Kolosanom 1, 19. 20).

Božím kráľovstvom je život v Bohu a s Bohom. A tento život je teraz náš mysticky našou účasťou na živote Cirkvi a spôsobmi, akými robíme Kristovo učenie základom nášho života. Kráľovstvo príde v moci na konci vekov, „a keď sa zjaví Kristus, váš  život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve“ (Kolosanom 3, 1 – 4).

Ježišova „dobrá zvesť“

Ježiš i Ján Predchodca hlásali posolstvo, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. V Markovom evanjeliu sa k tomu pridáva komentár: „Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu‘ (Marek 1, 14.15).

Pojem „evanjelium“ si spájame so štyrmi novozákonnými textami, ktoré hovoria o Kristovom živote a posolstve. V Rímskej ríši bolo „evanjelium“ cisárskym vyhlásením, ktoré sa ohlasovalo s fanfárami – „dobrou zvesťou“, ako sa to často prekladá. Prevzatím tohto slova apoštoli vlastne hovorili, že Ježiš je „skutočnou správou“ v našom svete.

„Nebeské kráľovstvo nemá cenovku: má takú hodnotu, akú máte vy. Pre Zacheja malo hodnotu polovice toho, čo vlastnil, pretože druhú polovicu, ktorú si neprávom strčil do vrecka, sľúbil vrátiť štvornásobne. Pre Petra a Andreja malo hodnotu sietí a nádoby, ktoré zanechali; pre vdovu malo hodnotu dvoch medených mincí; pre iného malo hodnotu pohára studenej vody. Ako sme teda povedali, nebeské kráľovstvo má takú hodnotu, akú máte vy.“

Svätý Gregor Veľký, Štyridsať homílií na evanjeliá, 5. 2

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/fishers-of-men Preložil o. Ján Krupa