(Mt 25, 14 – 30)

Kultúra západnej Európy, ktorú sme zdedili, je založená na myšlienkach a metódach gréckej filozofie. Pri vyjadrovaní používame abstrakcie, logiku a prostriedky klasického myslenia. Tento druh myslenia bol Semitom starovekého Blízkeho východu cudzí. Tam, kde by klasický filozof hovoril o štedrosti, obyvateľ Blízkeho východu by vyrozprával príbeh o štedrom človeku. Podobenstvá, ktoré sa nachádzajú vo Svätom písme, sú príkladmi príbehov, ktoré boli vyrozprávané s cieľom vyučovať pravdu.

Najviac podobenstiev vo Svätom písme sa nachádza v evanjeliách, ale Pán Ježiš nebol ani zďaleka prvý, kto učil v podobenstvách. Jedno z najvýraznejších podobenstiev v Starom zákone sa nachádza v Druhej Samuelovej knihe (12, 1 – 9). Prorok Nátan v ňom konfrontuje kráľa Dávida, ktorý zariadil smrť Hetejca Uriáša, aby si mohol oženiť s Uriášovou manželkou. Nátan sa vyjadruje pomocou príbehu: 

„Pán poslal k Dávidovi Nátana. On šiel k nemu a povedal mu: ‚V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kúpil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohára, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra. Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel.‘ Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: ‚Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie.‘ Nátan povedal Dávidovi: ‚Ty si ten muž!...‘“ (verše 1 – 7)

V podobenstvách, ako je toto, sa používajú konkrétne príbehy na vyjadrenie abstraktných argumentov. V tomto prípade Nátan na príklade boháča v podobenstve vyčítal Dávidovi jeho konanie. Je veľmi pravdepodobné, že podobenstvo bolo oveľa účinnejšie, než by bola reč o prikázaniach.

Podobenstvo o talentoch

Pán Ježiš v podobenstve o talentoch poučuje svojich nasledovníkov o tom, čo by sme mohli nazývať „správcovstvo“. V stredomorskom svete bol talent (talanton) mierou hmotnosti. V Palestíne v Kristových časoch sa talent rovnal 130 librám drahého kovu (striebra alebo zlata). Dnes môže mať libra zlata hodnotu 15 000 dolárov, takže tri talenty (390 libier) boli značnou sumou. Pán očakáva, že jeho sluhovia budú produktívni: že budú zvyšovať hodnotu toho, čo dostali.

Prví dvaja sluhovia v podobenstve robili presne toto, tretí zakopal peniaze do zeme. Nepremrhal to, čo dostal, ale ani nezvýšil jeho hodnotu. Po návrate pán pochválil prvých dvoch sluhov, ale tretiemu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi“ (verše 26 – 27). Dokonca aj toto by bolo produktívne, ale sluha sa o to ani len nepokúsil.

Pán nás upozorňuje na duchovný význam podobenstva o nebeskom kráľovstve už v prvom riadku tohto podobenstva: „Bude to tak...“ (verš 14). Budú tam produktívni služobníci, ktorí budú odmenení, a nerozumní, ktorí budú ponížení... a ešte horšie. Ako sme už čítali v Matúšovom evanjeliu: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 7, 19). Základom pre súd bude to, čo služobníci urobili so zvereným bohatstvom.

Kedy príde Pán?

Na túto otázku bolo viacero odpovedí, pretože podobenstvo sa vzťahuje rovnako na všetkých, keďže taká je ľudská prirodzenosť. Pôvodný odkaz sa mohol vzťahovať na Kristov príchod do Jeruzalema, ktorý odhalil niektorých služobníkov ako produktívnych a iných ako márnotratných. V tomto výklade je samotný Mesiáš perlou veľkej ceny. Niektorí ho prijali na svoj úžitok, iní premárnili šancu vstúpiť do jeho radosti.

Niektorí povedali, že Pán sa nám zveruje rôznymi spôsobmi: vo Svätom písme, v Eucharistii, v Cirkvi, v chudobných. Spôsob, akým reagujeme na jeho prítomnosť, ukazuje, či prinášame plody alebo nie. Najobvyklejším výkladom je, že pri druhom príchode Krista jeho služobníci dostanú to, čo si zasluhujú na základe svojich skutkov.

Čo predstavujú talenty?

Aj na túto otázku ponúkli cirkevní otcovia rôzne odpovede. Svätý Ján Zlatoústy povedal, že „toto podobenstvo je namierené proti tým, ktorí nechcú pomáhať svojim blížnym ani peniazmi, ani slovami, ani nijakým iným spôsobom, ale skrývajú všetko, čo majú“.

Podľa Hieronyma „v piatich, dvoch a jednom talente rozpoznávame rozmanitosť darov, ktoré nám boli zverené.“ Svätý Gregor z Nyssy rozvádza túto myšlienku a poukazuje na všetky dary, ktoré veriaci dostávajú v Cirkvi a pre dobro Cirkvi: „Kto má chápavosť, nech nemlčí; kto má nadbytok, nech je milosrdný; kto má umenie viesť život, nech sa oň podelí so svojím blížnym; a kto má výrečnosť, nech sa prihovára u bohatých za chudobných.“

Každý z nás v Cirkvi dostal talenty rôzneho druhu a stupňa. Ako učil svätý Pavol, sú určené na to, aby sme ich používali v prospech spoločenstva: „Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne“ (Rimanom 12, 6 – 8). Ak budeme svoje dary používať v prospech Cirkvi, budú rásť a prinášať ovocie; ak ich zakopeme, privodíme si Pánov súd.

Toto podobenstvo v našej liturgii

Téma tohto podobenstva sa ozýva v hymnoch Veľkého týždňa, keď je najaktuálnejšia.

Dostali ste rovnakú milosť od Boha, tak zväčšujte tento talent s pomocou Krista, ktorý vám ho dal, a spievajte: Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove! 

Počula si súd nad tým, kto ukryl talent, duša moja. Preto neskrývaj Božie slovo. Zvestuj Božie zázraky, aby si, zväčšujúc Boží dar, mohla vojsť do Pánovej radosti.

Príďte, veriaci, horlivo pracujme pre Pána, lebo on rozdáva bohatstvo svojim služobníkom; a zväčšujme talent milosti, každý podľa svojich schopností. Nech jeden zdobí svoju múdrosť dobrými skutkami. Druhý nech skrášľuje slávenie bohoslužby. Niekto silný vo viere nech odovzdáva slovo nezasväteným a ďalší nech rozdáva svoje bohatstvo chudobným. Takto budeme zväčšovať to, čo nám bolo požičané, a ako verní správcovia milosti budeme hodní Pánovej radosti. Kriste Bože, učiň nás hodnými tejto radosti, lebo ty si priateľ človeka.

Hľa, duša moja, Pán ti zveril talent. Prijmi Pánov dar s bázňou. Odplať sa Darcovi tým, že budeš dávať chudobným, a z Pána si urob priateľa, aby si, keď Pán príde v sláve, mohla stáť po jeho pravici a počula jeho požehnaný hlas: Vstúp, služobník, do radosti svojho Pána. Hoci som zablúdil, učiň ma hodným tejto radosti, Spasiteľ, pomocou svojej milosti. 

Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/stories-that-tell-a-story Preložil o. Ján Krupa