Otec arcibiskup Stanislav Zvolenský počas rozhovoru

Na Rádiu LUMEN začíname s novým seriálom rozhovorov v sérii Naši biskupi. Spoznajte spolu s nami súčasných pastierov Katolíckej cirkvi na Slovensku!

Ako prvého sme s prosbou o rozhovor oslovili bratislavského arcibiskupa-metropolitu Stanislava Zvolenského. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, čo je podľa neho najväčším pokladom jeho diecézy, alebo aké jedlo má najradšej, a či sa vo svojom voľnom čase rozhoduje skôr pre kultúru, alebo šport.

Otec arcibiskup, začneme obligátnou otázkou, takpovediac „povinnou jazdou“, ak vás chceme predstaviť našim poslucháčom. Ako vo Vás dozrievalo povolanie ku kňazstvu? Malo to začiatky ešte v útlom detstve a možno i v službe miništranta?

Moje povolanie má veľký súvis so službou miništranta. Počas miništrovania a aj počas stretnutí s kňazmi na fare som mohol spoznávať ich službu. A mal som to šťastie stretávať kňazov, ktorí mali radi svoju službu. Toto mi ukazovalo krásu tohto povolania, hlbokého odovzdania sa Bohu.

Kto bol Vašim kňazským vzorom, prípadne Vás oslovili svojím príkladom kresťanského života rodičia či iní ľudia z rodiny či blízki priatelia?

Ja som vyrastal v Trnave. Chodil som do Baziliky sv. Mikuláša, tu bolo vždy viac kňazov. Pamätám si na pána kaplána Jána Jakubka, dnes už kňaz na odpočinku, tiež na vtedajších kaplánov Jána Kučeríka, Pavla Dubca, Augustína Držku, ... . Mohol by som spomínať celý rad takýchto dobrých kňazov. Veľmi ma ovplyvnilo to, že to boli kňazi, ktorí milovali svoje kňazstvo. Východisko, že som ako dieťa bol vnímavý na tieto hodnoty, je to, že som pochádzal z rodiny, povedal by som prirodzene katolíckej – veriaci rodičia, prostredie, kde bola viera v Boha samozrejmosťou.

Ako si spomínate na roky, keď ste boli mladým kňazom? Čo Vám z tej doby zostalo v spomienkach z kaplánskych miest?

Kaplánske roky sú krásne roky. To kaplánske obdobie v niečom bolo predsa len príjemnejšie a ľahšie. Mladý človek z plného nadšenia a nasadenia koná svoju službu. Ja som bol kaplánom na dvoch miestach – v Galante a v Hlohovci. Moje začiatky boli poznačené aj takou skúškou, lebo ja som z politických dôvodov nemal asi pol roka vtedy vyžadovaný štátny súhlas. Javil som sa ako nie celkom vhodný pre vtedajšiu spoločnosť... . Aj keď tie spoločenské podmienky boli iné, sloboda Cirkvi bola vtedy obmedzená, ale s obdivom a vďačnosťou spomínam na všetkých tých ľudí, ktorí napriek tomu, že to bolo ťažké, chodili do kostola a boli láskaví ku kňazom. Dávali im pocítiť, že ich služba bola užitočná, a to je pre kňaza veľmi dôležité. A toto je veľký Boží dar aj dnes.

Dnes ste arcibiskupom-metropolitom – čo vlastne tento termín znamená, a aké máte úlohy a právomoci v rámci Cirkvi na Slovensku?

Arcibiskup-metropolita je označenie titulu toho arcibiskupa, ktorý stojí na čele metropolie – cirkevnej provincie. Na Slovensku máme 3 cirkevné provincie. Jedna gréckokatolícka a dve rímskokatolícke, ktoré sú tak uspôsobené, akoby Slovensko bolo rozdelené na dve polovice – na tzv. západnú cirkevnú provinciu a na východnú cirkevnú provinciu v zmysle zemepisnom. Arcibiskup metropolita má o niekoľko právomocí viacej, ale nie sú to v podstate právomoci, ktoré by sa pravidelne využívali, ale sú to právomoci pre prípad veľkých ťažkostí. Poviem príklad: Keby v nejakej diecéze zomrel biskup a teda uprázdnilo by sa biskupské miesto, zbor konzultorov má povinnosť v určitej časovej lehote zvoliť diecézneho administrátora, ktorý po smrti diecézneho biskupa prevezme teda úlohu vedenia diecézy. Ak by náhodou konzultori to zanedbali, vtedy nastupuje právomoc metropolitu, aby odstránil tento nedostatok svojim rozhodnutím. Prakticky teda veľmi málokedy nastávajú situácie, keď metropolita využije tie svoje právomoci z hľadiska práva. Má skôr koordinačné poslanie, aby vytváral spoluprácu biskupov tej provincie. Napríklad ja robím koordináciu v otázke kňazských seminárov a teologickej fakulty. Ide o záležitosť, ktorá sa dotýka viacerých diecéz a tu je koordinačná služba arcibiskupa dôležitá.

Čo je podľa Vás najväčším pokladom vašej arcidiecézy?

Je to mladá arcidiecéza. Sme šťastní, že máme aj historické diecézy, ako napríklad nitrianska. Bratislavská arcidiecéza má 10 rokov. Ten najzákladnejší poklad sú bratia a sestry, ktorí tvoria tú arcidiecézu. Sú vnímaví na prijatie Božieho posolstva, aj v tejto dobe sú tu ľudia, ktorí sú vnímaví na to, čo Boh hovorí. A to je tá základná východisková hodnota, ktorá tú arcidiecézu tvorí, a oni sú tí, ktorí dnes svedčia o Bohu a evanjeliu.

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň na arcibiskupstve? Skúsme to aspoň trochu opísať poslucháčom, napríklad kedy vstávate, či máte aj nejaký stabilný program, alebo je to veľmi variabilné, keďže často Vás vidíme a hlavne počujeme z pútí na rôznych miestach na Slovensku.

Týždeň arcibiskupa by sa dal rozlíšiť na slávnostné dni a bežné dni. Ten bežný deň sa rozlišuje na prípad, ak zostanem doma a prijímam rozličných ľudí, alebo vyjdem na návštevu nejakej farnosti. Ale tento deň, keď robíme tento rozhovor, to je deň, keď som doma a až večer idem na návštevu do jednej farnosti. Vstávam o pol šiestej alebo o šiestej, o pol deviatej zvyčajne začínam prijímať ľudí až do pol jednej, teraz mám stretnutie s vami, následne sa zúčastním na školení o ochrane osobných údajov a potom sa budem pripravovať na sv. omšu vo farnosti Štefanov. No a samozrejme do tohto chcem vložiť osobnú modlitbu, najmä ráno po raňajkách. Keď hovoríme o Bohu, každý kňaz vie, že jeho svedectvo sa veľmi oslabuje, ak on sám stráca kontakt s Bohom. Síce môžem o Bohu hovoriť iným, ale prvé je to, aby som ja mal chvíle, keď vnímam Božiu prítomnosť.

Arcibiskupom ste od roku 2008, za sebou tak máte 10 rokov tejto služby pre Cirkev na Slovensku. Ako sa podľa Vás zmenila situácia v spoločnosti za týchto desať rokov a ako sa to týka veriaceho človeka?

Máte pravdu, že 10 rokov je v živote spoločnosti dosť dlhé obdobie. Tých 10 rokov bolo spojených s pozitívnym rozvojom, čím sa nechcem dotknúť napríklad nezamestnaných alebo málo zarábajúcich, ale všeobecne pre mnohých, i keď nie pre všetkých, to bolo obdobie nadobúdania materiálneho bohatstva. A vieme zo Sv. Písma, že vtedy sa oslabuje vnímavosť na Božie veci. O to viacej sa môže javiť užitočnosť každého prostriedku, ktorý je ľahko dostupný, ktorý môže priniesť náboženské posolstvo. V súčasnosti sa veľmi rozširuje náboženská nevedomosť. A v tomto je aj veľká úloha Rádia LUMEN ako dostupného prostriedku.

Rádio LUMEN oslávilo v apríli 25 rokov. Sme veľmi radi, že aj Vy ste svojou prítomnosťou na slávnostnej sv. omši zvýraznili slávnostnosť tohto okamihu. Aké by podľa Vás malo byť dobré katolícke rádio dnešnej doby?

Čím ďalej, tým viacej sa ukazuje, že my potrebujeme Rádio LUMEN ako rádio, ktoré predstaví veľmi zreteľne katolícku náuku, katolícku identitu, katolícky spôsob života. Lebo tá tzv. ponuka, aj mediálna, iných spôsobov života je veľmi široká. My sami sme za to zodpovední, aby sme využívali tento priestor tzv. našich katolíckych médií. Sme šťastní, keď aj v iných médiách zaznie katolícke posolstvo. 

Rádio LUMEN a vôbec rádio je najmä o hudbe, ktorá z neho znie. Aká hudba Vás oslovuje najviac?

V tejto oblasti som dosť limitovaný. Ja hudbu používam na vnútorné upokojenie. V tomto je pre mňa základ gregoriánsky chorál, niekedy aj spevy z Taizé. Používam hudbu ako niečo, čo mi pomáha k duchovnému sústredeniu.

Ak by ste si mali vybrať – kultúra alebo šport. Čo je Vám bližšie a prečo?

Žiaľ musím povedať, že aj v súčasnosti vzhľadom na zlú situáciu v kultúre by som sa veľmi nerád zúčastňoval na divadelných i filmových predstaveniach, aby som svojou prítomnosťou takpovediac nebol chápaný, že legitimizujem niečo, čo nezodpovedá katolíckemu názoru a z toho hľadiska by som v tejto chvíli povedal, že volím šport. Veľmi rád sledujem športové prenosy, či hokej, či futbal. Narodil som sa v Trnave, vyrastal som na sídlisku blízko futbalového štadióna, tak snáď aj kvôli tomu. Iste rád by som si pozrel aj divadelné predstavenie, alebo prečítal dobrú knihu. Ale, ak si mám vybrať, radšej šport ako kultúra, pretože pravá dobrá kresťanská kultúra nie je ľahko dostupná.

Ako zvyknete najlepšie zrelaxovať a obnoviť fyzické sily, keď ste unavený?

Primerane môjmu veku je základným prostriedkom rýchla chôdza, malý výlet na bicykli a rád plávam. To sa dá prispôsobiť silám človeka môjho veku.

TRI NAJ otca arcibiskupa:

Najobľúbenejší svätec

Z detstva som vždy bol vedený k úcte k svojmu krstnému patrónovi, takže uviedol by som sv. Stanislava Kostku.

Najnavštevovanejšie modlitbové (pútnické) miesto

Aj tým, že som z tohto regiónu a aj od detstva som chodieval do Šaštína, tak spomeniem Šaštín.

Najobľúbenejšie jedlo

Veľmi rád mám jedlá s cestovinami. Ak by som sa vrátil k detstvu, vždy mi veľmi chutili jedlá z múky a zemiakov – lokše a potom sa to nazýva šúľance. To sú jedlá, ktoré mi chutia.

Celý rozhovor si už čoskoro budete môcť vypočuť aj vo vysielaní Rádia LUMEN v zvukovej podobe. O čase odvysielania vás budeme informovať.

Foto: Martin Šajgalík

Prečítajte si aj:

NAŠI BISKUPI: Bernard Bober