Nedávno si pripomenul 25. výročie biskupskej vysviacky. Okrem toho, že je rybárom ľudí, chytanie rýb považuje za najlepší relax. Prečítajte si ďalší rozhovor v našom novom seriáli. Po arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskom sme navštívili druhého metropolitu Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa metropolitu. V rozhovore sme sa venovali jeho spomienkam na školské časy, reč bola aj o jeho blízkom spolupracovníkovi z Rádia LUMEN a samozrejme o rybách. 

Otec arcibiskup, ste predsedom komisie pre katechizáciu a školstvo KBS, vaše vyjadrenia mohli poslucháči zachytiť aj v súvislosti s Katolíckou univerzitou v Ružomberku alebo ohľadom tém týkajúcich sa cirkevného školstva. Čo je vlastne tu vašou úlohou?

Snažíme sa spoznávať úroveň jednak katolíckeho školstva v jednotlivých diecézach, máme stretnutia s presným programom, vnímame problémy katolíckeho školstva. A niekedy to prenášame aj do jednania pléna Konferencie biskupov Slovenska a niekedy aj na Ministerstvo školstva. Máme do 300 škôl a školských zariadení, snažíme sa, aby to školstvo bolo na úrovni. Máme svoj kredit a myslím si, že si ho aj držíme. Trápime sa niekedy s materskými školami, toto je poddimenzované, v tejto sfére dostávame oproti štátnym školám len 88% finančných prostriedkov. Čo sa týka našej univerzity, tie počiatočné problémy verím, že má za sebou, bolo jedno obdobie, keď sme boli veľmi vykričaní, a tak sa objavili niektoré nedostatky a my, KBS, sme prijali uznesenie, čo treba polepšiť.

Ako si spomínate na svojich učiteľov? Ktorý vám dal do života najviac?

Pamätám si veľmi dobre na prvého učiteľa, ktorý nás viedol 5 rokov. Boli sme málotriedkou, kde som chodil v rodisku. V tých základných veciach nás tento pán učiteľ veľmi dobre naučil a bol veľmi prísny, nič neodpúšťal. Nemám nejakého učiteľa, na ktorého by som spomínal v zlom. Otázka je, či som bol dobrý žiak, na to ste sa nepýtali, ale odpoviem tak, že nebol som najhorší.

Z akej rodiny pochádzate? Je vás viac súrodencov?

Sme traja chlapci, ja som najmladší. Rodičia boli veľmi pracovití, veľmi nástojili na tom, aby sme sa dobre učili. Najstarší je doktor, prostredný bol inžinier, je na dôchodku. Vďaka príkladu starších bratov som sa usiloval aj ja. Dodnes sa stretávame, mám ich veľmi rád.

Nedávno ste Bohu ďakovali za 25 rokov služby biskupa. Ako by ste túto etapu svojho života stručne okomentovali?

Vďaka Božej milosti, povolaniu a vyvoleniu som kňazom a nakoniec aj biskupom. Na dedinách to bolo tak, keď bolo viac chlapcov v rodine, tak zbožní rodičia si veľmi priali, aby jeden syn išiel ku kňazstvu. Keď sa to dozvedeli, tak boli veľmi radi. Otec mi dokonca povedal, že len, aby som neurobil hanbu, lebo najviac zle cirkvi spravili kňazi. A toto je pravda, lebo najväčšie nepriateľstvo je zvnútra. Ja ďakujem Pána Bohu za ten dar kňazstva a ďakujem aj za zdravie. Nedá sa prežívať nejaké povolanie, či v manželstve, alebo v kňazstve bez obety.

25 rokov si tento rok pripomína aj Rádio LUMEN. Sledovali ste jeho počínanie, či už v začiatkoch, alebo v súčasnosti?

Ja som bol pri zrode, pretože v roku 1993 som sa stal biskupom. A keď som vstúpil medzi biskupov, tak tam bola taká postava ozaj viditeľná, a to bol pán biskup Baláž. On tomu celému dal priestor, biskupi to prijali za svoj projekt. A som aj presviedčal mnohých, že naozaj je to veľmi dôležité, že kazateľnica je jedna forma ohlasovania a médiá sú ďalšia nutná forma ohlasovania. Pamätám si, že keď to začínalo, bolo to skôr evanjelizačné rádio a malo hovoriť k ľuďom, ktorí prichádzali málo do chrámu. Neskôr však vznikla potreba, aby nebolo len evanjelizačné, ale aj pastoračné. Dnes to rádio máme a som rád, že sa vie prihovoriť celému Slovensku. Na východe sme sami hľadali spôsob, ako prísť k vysielačom, hľadali sme na to prostriedky, nebolo to jednoduché. Keď sa nám podarili jeden, druhý, tretí vysielač, tak sme boli radi. Aj dnes ešte je treba niektoré oblasti dovykrývať, a bude dobre, keď to bude aj v tých nových oblastiach – Stropkov, Medzilaborce. A je dobré, že v rádiu dnes pracujú odborníci.

Možno si to niektorí poslucháči všimli, že váš hovorca Jaroslav Fabian je zároveň riaditeľom Košického štúdia Rádia LUMEN a tvorcom viacerých programov. Prezraďte nám niečo na nášho kolegu? Ako funguje táto spolupráca?

Jaroslav Fabian je spojený s Rádiom LUMEN v Košiciach, odkedy tu vznikla redakcia. A my sme ešte za totality tajne nahrávali niektoré veci náboženského charakteru, bol už vtedy technicky zdatný. Už odvtedy mu dôverujeme až natoľko, že je hovorcom arcidiecézy. Má správnu citlivosť na udalosti a na to, ako zareagovať. Z ničoho nič, keď sa objaví vo dverách s mikrofónom, tak dá otázku, ja som niekedy nepripravený, je to také bezprostredné... Myslím si, že aj redakcia, ktorá je tu v Košiciach, je dobré prostredie pre tvorbu a vysielanie. Nech ho Pán Boh zachová vo vernosti a dá mu zdravie.

V rozhovoroch a rôznych svedectvách som si všimol, že ste rybárom, a že to je pre vás spôsob relaxu. Je tam podľa vás nejaká súvislosť medzi chytaním rýb v jazere, rieke a medzi nazvem to „lovením vo vodách“ vašej arcidiecézy?

Ja som odmalička rybárom, veľmi ma to lákalo, dokonca od mamy som aj dostal bitku, keď som unikal na ryby. Chytával som ich aj v zlom počasí, v zime. Stále je to vo mne. Teraz toho času toľko nemám. Odkedy som sa stal diecéznym biskupom, tak toho času je skutočne veľmi málo. Na rybárčenie treba aj partiu a už ani ju nemám, ani si ju neudržím z časových dôvodov. Ja mám skôr také pohyblivé rybárčenie rád, ísť na pstruhy hore potokom, potom dole potokom. Niekedy ma trafí konár, padnem do vody.

No a či je tam nejaké prepojenie? Áno. Šimon Peter bol rybárom, ale Kristus Pán ho urobil rybárom ľudí. Okrem toho, že máme takéto koníčky, treba to využiť ako inšpiráciu ako chytať ľudí. Ryba sa vždy chytá za hlavu a nie za chvost, tak ju nikdy nechytíte. To je taký obraz, že treba chytiť človeka za jeho hlavu, určite aj za srdce, ale chcem zdôrazniť, že to najspoľahlivejšie je rozumne rozprávať a nájsť rozumné dôvody, ako človeka priviesť k pravde. A to sú rozumné otázky, rozumné odpovede, a to môže skutočne spôsobiť, že človek potom nájde cestu ku Kristovi a aj k zmene života.

Už sa vám stalo, že vás ktosi spoznal na rybách? Pretože loviť v reverende – to by asi nešlo. Myslíme samozrejme teraz na tie ryby v jazere...

Isteže ma poznajú, keď idem okolo potoka. Väčšinou chodím do bývalých farností, niektorí ma pozdravia, tak sa pristavím na pár viet. Sú to ľudia vďační, veď nechodím tam len kvôli rybám vybiť si na nich zlosť, že ich chytám. Je to niekedy aj kvôli ľuďom. Keď som sa stal biskupom, tak sa ma spolubratia biskupi pýtali, či je pravda, že som chytal ryby v solideu (pozn. redakcie – solideo – pokrývka hlavy, ktorú nosia zvyčajne biskupi), lebo že počuli, že som sa tak ponáhľal z birmovky, že som si nedal solideo dolu z hlavy, ale to bol samozrejme len taký žart, nie je to pravda. Chytám bez solidea.

Dokážete si to, čo ulovíte, aj pripraviť na tanier?

Ryba je taká jednoduchá, že jej stačí, že len oheň vidí a už sa rýchlo pripraví. Apoštoli to robili na pahrebe, ani nebolo potrebné nejaké zvláštne ingrediencie. Rybe treba nechať takú chuť, akú má. Čím je ryba staršia alebo mrazená, tak tam už treba nejaké ingrediencie navyše. Ja si ich sám pripravujem a rád sa podelím. Väčšinou zavolám kolegov biskupov alebo kňazov v kúrii. Ide o to, že čo chytím, podľa toho závisí počet pozvaných hostí.

V čase realizácie tohto rozhovoru prebiehajú majstrovstvá sveta vo futbale. Mnoho mužov sleduje futbal, a aj arcibiskup je predsa človek z mäsa a kostí, tak teda nájdete si čas napríklad na takéto športové prenosy?

Ja nie som športový typ, hrával som viaceré športy, ale nie tak, že by som bez toho nemohol žiť. Ja som skôr bol pri vode. Do určitého času som mal radosť z hokeja, tvrdý, rýchly šport. Hokejové zápasy som sledoval veľmi rád. A posledné roky prichádzam na chuť futbalu, ten futbal je dnes úplne iný... Jemnosť, vycibrenosť, technika, kombinácia. Je čo obdivovať.

TRI NAJ OTCA ARCIBISKUPA:

Nielen z chleba žije človek, ale predsa, aké najchutnejšie jedlo viete navariť?

Pripravím každé možné jedlo, rád mám aj cestoviny, nerobím talianske jedlá. Určite sú to ryby. Mám širší sortiment, nejde len o jedno jedlo

NAJ-liturgická slávnosť, alebo iná cirkevná udalosť, na ktorú ešte dlho nezabudnete?

Snáď primičná svätá omša a svätá omša v roku 1989, keď tu bol v Košiciach na Zelený štvrtok pán kardinál Tomko. Bola to silná svätá omša. V tej totalite to bola taká oáza, že sme sa nadýchli, že snáď to už nie je ďaleko k slobode.

NAJ-lepšie miesto na lov rýb, ktoré ste už vyskúšali (pokojne aj vo svete)

Svoje obľúbené miesta mám, ale boli sme pred ôsmymi rokmi v Nórsku s partiou priateľov a tam, v jednom fjorde v čase prílivu, sme nachytali veľké množstvo rýb a po každom takom dennom love, večerné spracovanie a taká debata, zážitky, kamarátstvo sa ešte viac utužilo medzi nami.

Celý rozhovor si už čoskoro budete môcť vypočuť aj vo vysielaní Rádia LUMEN v zvukovej podobe. O čase odvysielania vás budeme informovať.

Foto: Martin Šajgalík

Prečítajte si aj:

NAŠI BISKUPI: Stanislav Zvolenský