Aká je dôležitosť tohto sviatku? 

Narodenie Márie otvára ročný cyklus veľkých liturgických sviatkov. „Dnešné slávenie je pre nás začiatkom sviatkov,“ takto píše Andrej Krétsky. „Dnes je začiatok spásy sveta – dodáva Ján Damascénsky –, prevolávajte na slávu Pánovi, spievajte, jasajte. Pozdvihnite vašu chválu, pretože nám bola darovaná Bohorodička.“

Dievčatko dostalo meno „Mária“. Čo znamená toto meno?

Podľa učencov meno „Mária“ pochádza z hebrejského Miryàm, čo znamená „milovaná Bohom“. Podľa svätého Gregora z Nyssy znamená „dar prijatý od Boha“, zatiaľ čo podľa svätého Maxima Vyznávača znamená „osvietiteľka“. Napriek tomu mnohí Otcovia považujú Máriu za „meno vyslovené Bohom“, a to stačí na to, aby bolo krásne a významné.

Prečo bol za dátum vybraný 8. september?

Nie je známe, prečo bol vybraný práve tento dátum: pravdepodobne to súvisí s posviackou Chrámu svätej Anny v Jeruzaleme, na mieste, kde sa narodila Mária, alebo to súvisí s tým, že osmička je číslo, ktoré predpovedá ôsmy deň, večný deň, blaženosť budúceho veku, ktorý nachádza svoj základ v Márii, Bohorodičke, vďaka ktorej sme boli obnovení.

Odkedy sa slávi tento sviatok?

Sviatok pochádza približne z 3. storočia z Jeruzalema, kde existovala kaplnka, z ktorej sa neskôr stal chrám, v ktorom sa slávilo Narodenie Panny Márie.

V 6. storočí ho zaviedli v Konštantínopole za vlády cisára Justiniána. V polovici 7. storočia sa dostal do rímskej liturgie a tak sa rozšíril na Západe.

Aký je význam tohto sviatku?

Sväté písmo nehovorí o Máriinom narodení.

Tento sviatok sa inšpiruje Jakubovým protoevanjeliom, ktoré je apokryfnou knihou, a preto nie je uznané Cirkvou za posvätné. V Jakubovom protoevanjeliu sa nachádza veľa informácií o Máriinom detstve. Zásadný význam tohto sviatku zdôrazňujú texty oficiálnych modlitieb pre tento deň.

Zjavuje sa večný Boží plán, začína sa obnova ľudstva, napĺňajú sa proroctvá, pretože neplodná Anna konečne porodila „Božiu dcéru“, ktorá bude príbytkom Stvoriteľa. Dávne odsúdenie bolo zrušené narodením Márie, ktorá sa stala nositeľkou milosti.

Preto celý svet napĺňa radosť: radosť predovšetkým rodičov Joachima a Anny, a to nielen preto, že prestala „hanba“ neplodnosti a narodila sa im dcéra, ale aj preto, že darovali svetu začiatok našej spásy.

Radosť anjelov v nebi.

Radosť ľudí na zemi: „Tvoje slávne narodenie, Panna, zvestovalo radosť celému svetu,“ hovorí tropár sviatku.

Je to radosť celého sveta, ako sa spieva v ďalšom hymne: „Duchovné lúče všeobecnej radosti sa rozšírili po celom svete, keď si sa narodila, ohlasujúc všetkým Slnko slávy, Krista Boha, pretože si sa ukázala ako sprostredkovateľka pravej radosti a milosti.“

Ako ikonografická tradícia zobrazuje tento sviatok?

Ikonografia sa zakladá podstatne na rozprávaní Jakubovho protoevanjelia (2. storočie), ale znázornenie nie vždy prezentuje tie isté postavy a inokedy mení ich umiestnenie, je to ikona s viacerými scénami. 

Zobrazenie je situované vo vznešenom a bohatom dome, čo je zrejmé aj z prítomnosti slúžok, nábytku a architektonickej štruktúry.

Podľa rozprávania Joachim bol bohatý muž.

Anna, umiestnená v strede scény, je opásaná aureolou svätosti a sedí na lôžku, ktoré je podobné svadobnému lôžku a často je nad ním baldachýn.

Anna upriamuje svoju pozornosť na novonarodenú, ktorá sa na väčšine ikon objavuje v náručí pôrodnej asistentky, ktorá ju práve kúpe, zatiaľ čo jedna slúžka sa stará o teplotu vody vo vaničke. Inokedy je dievčatko uložené v kolíske alebo v náručí rodičov.

Na niektorých ikonách úplne chýba postava Joachima. Tam, kde je prítomný, je umiestnený rôznymi spôsobmi: buď pred Annou, alebo pred kolískou svojej dcéry, alebo sa pozerá z okna, v postoji otca, ktorý je zvedavý na svoje stvorenie, a zároveň v postoji muža akoby na kolenách, v akte uctievania.

Okolo Anny je niekoľko slúžok, ktoré držia pohár alebo podnos s vajcom či niečím iným.

V popredí a najdôležitejším scénickým prvkom je zobrazenie umývania novorodeného dievčatka, ktoré sa javí celé osvietené, čo je znakom jeho svätosti už od narodenia.

Celá ikona pôsobí dojmom atmosféry posvätnosti, akoby sa všetko odohrávalo v chráme, akoby ikona naznačovala, že Mária bude novým chrámom, v ktorom bude prebývať Kristus, náš Spasiteľ. A často v očiach Anny, ktorá sa javí zahľadená do diaľky, zadumaná, zachytávame prorocký zmysel, plný očakávania veľkých vecí budúcnosti.

Aké poučenie mi toto tajomstvo dáva do života?

Poučenie je jasné: milosť je určite Boží dar; udeľuje sa však tým, ktorí prejavujú horlivosť a čistotu v miere podobnej horlivosti a láske človeka k Bohu.

Joachim a Anna sa stali hodnými dostať takýto dar pre svoju „horlivosť a spôsob života“, ako to dosvedčuje rozprávanie apokryfnej knihy. Joachim, známy svojou dobročinnosťou a správaním podľa Zákona, sa neváha obrátiť na Boha, utiahnuť sa do púšte a postiť sa, aby mu bola udelená milosť mať dieťa. A takto aj Anna, ktorá je z Dávidovho rodu, zarmútená a ponížená svojou neplodnosťou, úpenlivými slovami prosí Pána, aby ju oslobodil od takéhoto prekliatia.

A Pánov anjel im priniesol dobrú správu: ich modlitby boli vypočuté. Ich srdcia potom plesajú radosťou, chválou a vďačnosťou, pocitmi, ktoré musia sprevádzať náš život, aby zodpovedali daru milosti.

Zdroj: Mistagogia della Vita Cristiana. L’Anno Liturgico Bizantino. Lungro 2019.