Napreduje proces blahorečenia Pedra Arrupeho, bývalého generálneho predstaveného jezuitov. Rímsky vikariát oznámil, že jeho diecézna fáza bude ukončená 14. novembra. Proces blahorečenia bol oficiálne otvorený v roku 2019 na žiadosť jezuitov.

Keď Pedra Arrupeho v máji 1965 zvolili za 28. generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej, bol prekvapený. „A čo mám urobiť teraz?“ bola jeho prvá otázka Josému Onateovi, ktorý sedel vedľa neho. Ten dal pohotovú odpoveď: „Naposledy poslúchnuť.“ Onate sa však mýlil. Počas 18-tich rokov vo funkcii generálneho predstaveného bol Arrupe vystavený ťažkým skúškam poslušnosti zo strany pápežov. V roku 1981 ho mŕtvica prinútila stráviť takmer desať rokov strávil na nemocničnom lôžku až do svojej smrti pred 30 rokmi, 5. februára 1991.

Tento Bask patrí medzi najvýznamnejšie cirkevné osobnosti pokoncilového obdobia. Jeho španielsky životopisec ho nazýva „explózia v Cirkvi“. Aj po smrti bol Arrupe veľkým zdrojom inšpirácie. Narodil sa 14. novembra 1907 v Bilbau a po maturite začal študovať medicínu. Po siedmich semestroch však vstúpil do jezuitského rádu.

V roku 1939 sa mu splnil celoživotný sen: Arrupe mohol ísť do Japonska ako misionár. Od roku 1942 bol ako novicmajster zodpovedný za výchovu mladých jezuitov v Hirošime – kde bol 6. augusta 1945 svedkom výbuchu prvej atómovej bomby. Noviciát premenil na improvizovanú nemocnicu a celé mesiace sa staral o 150 vážne zranených ľudí.

Ako generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej od roku 1965 si Arrupe dal do svojho programu implementáciu Druhého vatikánskeho koncilu do jezuitského rádu. Obnova rádu sa uskutočnila v „opcii pre chudobných“ ako trvalom rozmere celej činnosti jezuitského rádu. Pre Arrupeho nebolo pochýb o tom, že túto reformu chcel Boh. Viedla však aj ku konfliktom: v uplynulých štyroch desaťročiach bolo pre svoju angažovanosť za vieru a spravodlivosť zabitých viac ako 50 jezuitov.

Pre šírenie kresťanskej viery v cudzích kultúrach Arrupe zaviedol pojem inkulturácia v Katolíckej cirkvi. Počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho predstaveného nastala aj jedna z najvážnejších kríz medzi jezuitským rádom a Vatikánom: svoje najhlbšie korene mala v sporoch o interpretáciu koncilu – takže nebola len problémom rádu.

Podľa názoru kúrie a niektorých biskupov zašlo príliš ďaleko angažovanie sa väčšinou veľmi vzdelaných jezuitov v koncilovom prebudení – napríklad v teológii oslobodenia v Latinskej Amerike alebo v medzináboženských kontaktoch s ázijskými náboženstvami a rituálmi. Po Arrupeho mŕtvici pápež Ján Pavol II. osobne zasiahol do autonómie rádu a ustanovil „prechodnú vládu“ – bolo to prvý raz v histórii jezuitov. Neskôr pápež vraj neoficiálne priznal, že bol nesprávne informovaný o stave rádu.

Arrupe bol občanom sveta. Počas svojho 27-ročného pôsobenia v Japonsku sa stal staviteľom mostov medzi Východom a Západom. Jeho pohľad na svet bol univerzálny. Dlho pred ekologickým hnutím predvídal, že bezuzdný konzumizmus zničí prirodzené základy života. Vyzýval na „spoločnosť skromnosti“ – čo je požiadavka, ktorá dnes nadobúda novú aktuálnosť.

Jednou z posledných Arrupeho dôležitých iniciatív bolo založenie Jezuitskej služby pre utečencov v novembri 1980 v reakcii na humanitárnu katastrofu ľudí na lodiach vo Vietname. Služba pre utečencov dnes pôsobí vo viac ako 50 krajinách v rámci svojej práce pre utečencov a migrantov.

Tajomstvo Arrupea, ktorý dokázal inšpirovať mocných tohto sveta, ako aj obyčajných ľudí, spočíva v jeho dôveryhodnosti a hlbokom spojení s Kristom. Hovoril o ňom s fascinujúcou a nákazlivou vitalitou. V jednom televíznom rozhovore na otázku, kto je pre neho Ježiš Kristus, spontánne a nadšene odpovedal: „Pre mňa je Ježiš Kristus všetko. Ak z môjho života vyradíte Krista, všetko sa zrúti, ako telo, ktorému odoberiete kostru, hlavu a srdce.“

Zdroj: https://katholisch.de/artikel/28618-pedro-arrupe-missionar-und-vorkaempfer-der-option-fuer-die-armen