Na siedmu veľkonočnú nedeľu, ktorá bude tento rok 24. mája 2020, si Cirkev pripomína 54. svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov. Na Slovensku je spojený s tradičnou zbierkou na katolícke masmédiá. Pri tejto príležitosti poskytol rozhovor Tlačovej kancelárii Konferenie biskupov Slovenska programový riaditeľ rádia LUMEN Martin Šajgalík.

- Majú súčasné katolícke médiá korene pred rokom 1989?

Určite áno. Špeciálne v našom prípade Rádia LUMEN ide napríklad o záznamy kázní vtedajšieho banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža, ktoré si ešte za totality veriaci medzi sebou šírili a počúvali ich vo svojich rádiách nahraté na magnetofónových páskach. Bolo to jednoznačným vyjadrením vôle, záujmu a dopytu zo strany veriacich po tomto druhu servisu. Neskôr, keď už na to bola u nás aj vhodná spoločensko-politická situácia, v roku 1993 to boli práve ľudia z okolia banskobystrického biskupa Baláža, s ktorými spolupracoval už dávnejšie a ktorí mu svojimi technikými skúsenosťami pomohli vybudovať toto dielo. S myšlienkou zriadiť slovenské kresťanské rádio prišiel biskup Mons. Pavol Hnilica, no zároveň jeho podnetu určite predchádzala aj túžba ľudí šíriť evanjeliové posolstvo takýmto spôsobom. Túto túžbu mali vo svojich srdciach aj pred rokom 1989, zmena režimu len umožnila, aby sa naplno rozvinula do konkrétnych činov.

- Mnohé médiá, ktoré vznikli po roku 1989 zanikli, prečo? 

Toto je možno otázka skôr na nejakých mediálnych analytikov, ktorí sa venujú skúmaniu mediálneho trhu a analyzujú situáciu jednotlivých televízií či rádií. Vedeli by tým pádom presnejšie povedať, čo bolo dôvodom ukončenia činnosti týchto subjektov. Z našej skúsenosti však vieme povedať, že vždy je to jednak otázka záujmu zo strany koncového prijímateľa - teda poslucháča, čitateľa alebo diváka a okrem toho je to aj vždy otázka financií. Pokiaľ o daný typ obsahu, ktorý médium produkuje a prináša, nie je záujem, môže to byť jedným z dôvodov, prečo nakoniec médium neprežije a ukončí svoju činnosť, keďže dopyt po jeho produkte v spoločnosti nie je. Okrem toho teda druhým dôvodom - vo sfére komerčných médií tým pravdepodobnejšim dôvodom - sú peniaze. Pokiaľ sa rádio či televízia nedokáže uživiť a nemá príjmy z reklamy alebo z iných zdrojov, ktoré potrebuje na svoju prevádzku, tak je výsledok opäť rovnaký.

- Druhý Vatikánsky koncil vyzýval na zakladanie médií. Vtedy to biskupi neriešili – iniciatívu skôr mali kňazi a laici. Dnes je to ako?

S prvotnou iniciatívou v prípade Rádia LUMEN prišiel biskup Mons. Pavol Hnilica. Samotné rádio zasa začal budovať biskup Mons. Rudolf Baláž. Základy Rádia LUMEN teda stoja na iniciatíve našich vtedajších biskupov. Dnes je záujem o katolícke masmédiá vyrovnaný. Rádio LUMEN patrí jednotlivým slovenským diecézam a ich biskupom, ktorí sú vlastníkmi rádia. Biskupi stoja pri nás a aktívne nás podporujú, prispievajú do nášho vysielania a prihovárajú sa veriacim aj prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, ktoré máme k dispozícii. V radoch pracovníkov však máme mnoho zapálených a oduševnených kňazov a aj laikov, ktorí sa venujú tejto službe. Je to podľa mňa teda vyvážené a nemôžem povedať, že by o to biskupi alebo kňazi či laici nemali záujem.

- Prečo cirkev má vstupovať do médií?

Cirkev nevstupuje do médií v zmysle nejakých podnikatľských aktivít zameraných na komerčný zisk so snahou alebo ambíciou miešať karty na mediálnom trhu. Preto si nemyslím, že by mal alebo mohol niekto vnímať tento krok ako nemiestny. Cirkev komunikuje s ľuďmi, ponúka im posolstvo evanjelia, ktoré nám zanechal Kristus. Médiá sú len prostriedkom, ktorým to v súčasnej dobe robí. Ako sa prirodzene vyvíja spoločnosť a technologický rozmach nám prináša nové možnosti, tak sa aj cirkev v tomto zmysle posúva a využíva na plnenie svojho poslania prostriedky, ktoré má v danej dobe k dispozícii. Ak cez médiá komunikujú zástupcovia ostatných častí spoločnosti - politici, lekári, učitelia, podnikatelia, neziskové organizácie... tak prečo nie aj cirkev? Tak, ako má cirkev svoje miesto a nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti ako takej, rovnaká situácia je aj v mediálnej rovine, ktorá - ako som spomenul - je len prostriedkom, nie samostatným prostredím. Ak je teda cirkev súčasťou spoločnosti a spoločnosť komunikuje aj cez rádiá, televíziu či internet, má tam byť aj cirkev, ako súčasť celého toho spektra.

- Aká je úloha katolíckych masmédií?

Veľmi stručne by sa dalo povedať, že ohlasovať Krista. No keď to rozmeníme na drobné, tak do toho spadá formovať, informovať, vychovávať, vzdelávať, potešovať, povzbudzovať, sprevádzať, viesť, pomáhať, ponúkať nádej... byť človeku nablízku a pomáhať mu zvládať veci, ktoré momentálne prežíva, aby raz dosiahol večnosť v nebeskom kráľovstve.

- Je ich poslanie adresované len veriacim, či aj neveriacim? 

Pre všetkých. Aj program vysielania Rádia LUMEN je vyskladaný tak, že si v ňom vie nájsť svoje náročný veriaci poslucháč, ktorý potrebuje napredovať vo svojej formácii a vzdelávať sa v oblasti viery. No zároveň program obsahuje aj časti, ako sú rôzne voľnočasové témy či životné svedectvá, ktoré dokážu osloviť aj hľadajúcich.

- Dá sa povedať, že poslanie a ciele katolíckych médií sú rovnaké?

Áno. Ako katolícke médiá máme svoje jasné poslanie a úlohu, o ktorej sme hovorili v predchádzajúcich otázkach. Našim cieľom je plniť toto poslanie. Jednotlivé médiá sa o to snažia každé svojim spôsobom.

- Je hlavnou náplňou katolíckych médií prinášať modlitby a liturgie?

Hlavnou úlohou je viesť ľudí ku Kristovi. Modlitby a liturgie sú jedným z hlavných spôsobov ako sa človek dokáže priblížiť Bohu a spoznávať Ho. Preto určite majú svoje nezastupiteľné miesto vo vysielaní katolíckych médií.

- Sú katolícke médiá dostatočnou alternatívou k hlavným médiám? 

Takmer všetky médiá, ktoré môžu dnes ľudia sledovať, sa riadia marketingovými pravidlami, používajú rôzne psychologické triky na získanie si diváka/poslucháča a udržanie jeho pozornosti. To ich núti používať rýchle prestrihy, dynamické obrazy, palcové titulky prinášajúce rôzne senzácie, pulzujúcu hudbu vo svojich zvučkách či zaraďovať do playlistov len skladby, ktoré udržiavajú to správne tempo. Je to veľký "útok" na pozornosť a vnímanie človeka. Keď sa miera naplní, vtedy prirodzene cítime, že potrebujeme hľadať pokoj a rovnováhu. Mnohé spätné väzby od našich poslucháčov nám potvrdzujú, že naše vysielanie im práve tento pokoj uprostred mediálneho sveta prináša, no popri tom nestrácajú ani prehľad o dianí okolo nás, keďže naše vysielanie im to všetko spolu prináša. Myslím si, že najviac sme pre poslucháčov tou alternatívou k hlavným médiám v tomto smere. Sme alternatívou k tej preplnenej dynamike, ktorá sa na nás valí zo všetkých strán. Sme alteratívou voči marketingovému konzumu, keďže ponúkame vysielanie s dôrazom na dôležitejšie životné a duchovné hodnoty, ktoré nám ponúka viera. V tomto sme naozajstnou alternatívou.

- Aká je spolupráca medzi katolíckymi masmédiami? 

Spolupráca prebieha najmä na ľudskej - osobnej úrovni, kedže pracovne - technicky je náročné zladiť a vymieňať si jednotlivé mediálne výstupy vzhľadom na ich odlišný charakter. Zdieľame sa s kolegami z iných médií, vymieňame si skúsenosti a využivame rovnaké informačné zdroje, posúvame si kontakty na respondentov a hostí a podobne. Keďže však každé médium (televízia, rozhlas, noviny) potrebujeme v konečnom výsledku iný technický výstup (obraz, zvuk, text a fotografiu), finálny výsledok si už každé médium spracováva vo vlastnej réžii. Predsa len však existujú prípady a podujatia, pri ktorých sa dá vytvoriť spolupráca a ponúknuť produkt aj prostredníctvom rozhlasu aj prostredníctvom televízie. Takýmto príkladom sú nedeľné prenosy modlitby Anjel Pána, teraz Raduj sa nebies kráľovná, ktoré vysielame v Rádiu LUMEN v spolupráci s TV LUX.

- Zdá sa, že katolícke masmédiá oslovujú skôr srarších ako mladších. V čom je problém? 

Nenazval by som to problémom, ale skôr prirodzenou črtou vzhľadom na obsah a posolstvo, ktoré ponúkajú. Pozrime sa do kostolov, zdá sa, že slávenie svätých omší, modlitby a pobožnosti oslovujú skôr starších ako mladších. Choďte sa zasa pozrieť na nejaký hudobný festival. Tam to bude presne opačne a tým pádom môžeme konštatovať, že hudobné festivaly oslovujú skôr mladších ako starších. V čom je problém? Podľa mňa v ničom. Je to normálne, že človek viac inklinuje k tomu, čo mu je v danom veku alebo v danej životnej etape prirodzené. Vyhľadáva to, čo preňho práve vtedy pokladá za dôležité. Možno je to osobným vyzretím, alebo získanou životnou skúsenosťou, že práve starší ľudia viac vyhľadávajú posilu do svojho života v Bohu a vo viere. Spektrum poslucháčov Rádia LUMEN len analogicky kopíruje to, čo môžeme vidieť v kostoloch, keďže vlastne ponúka ten istý obsah len inou formou. Aj v kostoloch nájdeme mladých ľudí, rodičov so svojimi malými deťmi, mnohopočetné rodiny, ľudí so zdravotným znevýhodnením... no najväčšou skupinou sú prirodzene starší ľudia. Aj medzi našimi poslucháčmi nájdete mnohých teenagerov počúvajúcich Študentské šapito či Gospelparádu, malé deti zapájaúce sa do Svetielka, mamičky na materskej dovolenke, ktoré s nami trávia deň. No prirodzene najsilnejšie zastúpenie majú práve seniori, ktorí sa spolu s nami modlia, vzdelávajú, zdieľajú svoje životné skúsenosti a trávia pri počúvaní nášho porgramu častokrát nie len denné ale aj nočné hodiny.

- Mal byť byť novinár v katolíckych médiách veriaci?

Každý jeden z nás je na ceste k Bohu. Niekto len na začiatku a postupne Ho objavuje a niekto zasa už kráča za Ním po tejto ceste dlhé roky a dobre pozná jej zákutia, radosti i nástrahy. Každý máme svoju úroveň viery, ku ktorej sme dospeli či už vlastnou iniciatívou a snahou, alebo danosťami prostredia, v ktorom sme vyrastali a žijeme. Samozrejme, že je najlepšie, keď je pre človeka pracujúceho v oblasti katolíckych médií viera prirodzenou súčasťou jeho života a úplne ideálne je, pokiaľ na tejto ceste zašiel čo najďalej. Tým pádom je schopný oveľa lepšie, prirodzenejšie a autentickejšie odovzdávať svoje životné skúsenosti a svedectvo a to napríklad aj svojou profesionálnou prácou novinára. Ako som však povedal, každý máme svoju úroveň viery, ktorú sa nám zatiaľ podarilo dosiahnuť a tak aj touto prácou každý kráčame ďalej po ceste k Bohu.

- Ake informácie by mali prinášať katolícke médiá? 

V prvom rade pravdivé informácie. Informácie, ktoré budú poslucháča/diváka/čitateľa pravdivo sprevádzať a viesť životom a budú mu pomáhať zvládať všetko, čo práve potrebuje. Či už je to duchovná oblasť alebo oblasť praktického života tu na zemi. Mali by to byť informácie, ktoré mu budú odkrývať Božiu pravdu a smerovať jeho srdce k večnosti. Zároveň by to mali byť informácie, ktoré mu pomôžu žiť jeho vieru v každodenných situáciách bežného života uprostred dnešného sveta. 

- Ako vnímate súčasné spravodajstvo a publicistiku katolíckych médií? 

Robiť spravodajstvo len z náboženskej oblasti a informovať iba o rôznych cirkevných podujatiach či témach nestačí. Preto chceme v Rádiu LUMEN ponúkať posluchačom kompletný servis, ktorý v sebe okrem tejto zložky zahŕňa aj domáce a zahraničné dianie. Spravodajstvo, ktoré nie je zamerané na bulvárne senzácie, ale pravdivo informuje o tom najdôležitejšom, čo sa okolo nás deje. V rámci publicistiky potom máme zasa väčší priestor venovať sa práve duchovným témam a rozobrať ich podrobnejšie. Vnímam to tak, že je tu potenciál na takéto uchopenie tohto priestoru, pretože aj katolícke médium môže vo svojom spravodajstve informovať o spoločenských či politických témach a zároveň tým priniesť svoj pohľad na danú problematiku, z ktorého bude citeľné, že správu prináša nie bulvárne, nie svetské ale katolícke médium.
 
- Kde vidíte rezervy a možnosti katolíckych médií? 

Myslím si, že najväčšou rezervou je často forma, akou katolícke médiá hodnotný obsah podávajú. Bezpochyby ide vždy o hodnotný obsah, ktorý má svoju váhu a je veľkým prínosom pre prijímateľa. Prirovnal by som to k tomu, že aj deti skôr zjedia napríklad výživný špenát alebo iné potraviny, ktoré obsahujú živiny nevyhnutné pre ich správny rast a vývoj, pokiaľ to jedlo bude na tanieri ešte aj dobre vyzerať a bude zaujímavo naaranžované. Zostáva nám teda ešte viac zapracovať na tom, ako naše produkty vyzerajú/znejú, aby bolo "prijímanie živín pre náš organizmus zároveň aj potešením pre naše zmysly".

- Ako sú katolícke médiá financované? Prežili by bez podpory veriacich? Je povinnosťou katolíka katolícke médiá podporovať?

Časť výdavkov Rádia LUMEN je financovaná z príspevkov biskupov, malý podiel príjmov tvoria reklamné aktivity. Najdôležitejšia je však podpora zo strany poslucháčov - veriacich. Bez nich by žiadne Rádio LUMEN nebolo, keďže dary od našich podporovateľov sú hlavným zdrojom príjmov potrebných na fungovanie rádia, prípravu obsahu vysielania a servis technogických zariadení. V tomto si uvedomujeme najviac to, že poslucháči majú o rádio záujem a sú ochotní ho nie len počúvať, ale aby ho vôbec počúvať mohli, tak ho aj finančne podporia. Tým tvoria spoločenstvo spolu s nami a pomáhajú budovať naše spoločné dielo, ktoré by bez ich podpory a záujmu nemalo opodstatnenie a zmysel. Je morálnou povinnosťou každého jedného z nás pri našich rozhodnutiach brať do úvahy aj ich následky. Je to podobné ako napríklad pri voľbách do parlamentu. Moje rozhodnutie a môj hlas ovplyvňuje to, akým smerom sa ďalej bude uberať naša spoločnosť. Podľa toho, akého politika podporím, takým spôsobom ja osobne prispievam alebo neprispievam k spoločnému dobru a k šíreniu tých správnych hodnôt, ktoré sú v zhode s mojou vierou a mal by som ich buď ja priamo, alebo aspoň sprostredkovane - napríklad cez politika s rovnakými hodnotami - vnášať do spoločnosti. Aby som sa vrátil k médiám - tam je to to isté. Podľa toho, ktoré médium podporím (a to aj pasívne svojim sledovaním, nie len aktívne kúpou výtlačku či zaslaním peňažného príspevku), takým hodnotám ja osobne pomáham, aby sa dostávali do spoločnosti. Pokiaľ budem počúvaním podporovať stanicu, ktorá hlása hodnoty, ktoré nie sú v súlade s mojou vierou, sám prispievam k ich šíreniu. Podporou médií, ktoré zastávajú rovnaké zásady ako ja, môžem pracovať na budovaní Božieho kráľovstva cez ich pôsobenie a to v oveľa väčšej miere, ako by som to zvládol len ja sám. A koniec koncov k podpore cirkevných inštitúcií nás viaže aj jedno z cirkevných prikázaní.