Celková čiastka
Zostávajúci čas
Pätnásteho augusta si rímskokatolíci najvyšším stupňom liturgického slávenia pripomínajú „Nanebovzatie preblahoslavenej Panny Márie“ a gréckokatolíci slávia najväčší mariánsky sviatok „Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny“.
Zosnutie Bohorodičky patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v byzantskom obrade. Sviatok oslavuje smrť (zosnutie) Bohorodičky, ktorá však neokúsila rozklad, a potom prenesenie Bohorodičky s telom i dušou do neba (nanebovzatie) a oslávenie.
Zosnutie Bohorodičky nemá biblický základ, ale je súčasťou cirkevnej Tradície. Prvé tvrdenia o Máriinom eschatologickom oslávení sú zachytené v gréckych a sýrskych apokryfoch, z ktorých niektoré vznikli azda už v 3. storočí a zohrávali veľkú rolu v ľudovej zbožnosti i mariánskej úcte.
Nanebovzatie Panny Márie
Sviatok Zosnutia Božej Matky zaviedol v Ríme pápež jeruzalemského pôvodu Teodor (647-649). Na Západe sa potom rozšíril pod názvom Assumptio Mariae.
Prvého novembra 1950 pápež Pius XII. vyhlásil dogmu o nanebovzatí Panny Márie. Obsahom tohto článku viery je to, že Panna Mária bola po skončení pozemského života s telom i dušou vzatá do neba pre predvídané zásluhy Ježiša Krista. Nanebovstúpenie sa teologicky chápe ako výnimočná účasť na zmŕtvychvstaní Krista a anticipovanie vzkriesenia ostatných kresťanov.
Okúsila smrť?
Salamiský biskup Epifán je prvým cirkevným otcom, ktorý sa výslovne zaujíma o koniec Máriinej pozemskej existencie, pričom nám ponúka svedectvo o viere kresťanov v Máriino telesné nanebovzatie.
Vo svojom najslávnejšom diele Panarion, spísanom okolo roku 380, Epifán uvádza dve hypotézy o slávnom závere Máriinho pozemského života: Mária bola vzatá do neba s telom i dušou bez okúsenia smrti; Mária zomrela a bola pochovaná, avšak jej telo neutrpelo rozklad a potom bolo vzaté do neba.
Epifán nezaujme osobné stanovisko, pretože nenachádza jasné svedectvá k tejto otázke ani vo Svätom písme ani v cirkevnej Tradícii.
Vo svojej slávnostnej formulácii článku viery Pius XII. použil zaujímavý výraz: Panna Mária bola „po skončení pozemského života“ vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy. Pápež sa vyhol vyjadreniu o tom, či Panna Mária zomrela a tak bola vzatá do neba s telom aj dušou, alebo či bola priamo vzatá do nebeskej slávy.
V tejto otázke dodnes neexistuje zhoda medzi teológmi. Niektorí zastávajú názor, že Ježiš zomrel na kríži a Mária ako jeho najbližšia spolupracovníčka kráčala rovnakou cestou. No teológovia, ktorí považujú smrť za dôsledok dedičného hriechu, zastávajú názor, že Panna Mária nezomrela, pretože ako uchránená od dedičného a každého osobného hriechu nemohla zomrieť.
Keďže táto otázka zostáva otvorená, rímskokatolícki veriaci majú možnosť slobodne sa rozhodnúť, či budú veriť, že nanebovzatá Panna Mária najskôr okúsila smrť, alebo budú vyznávať, že Božia Matka bola vzatá z pozemského do nebeského života priamo, podobne ako napríklad starozákonný prorok Eliáš.
Avšak gréckokatolícki veriaci by sa mali pevne zdržať toho, čo spevom už stáročia tak jednoznačne vyznávajú napríklad v kondáku na božskej liturgii sviatku Zosnutia Bohorodičky:
„Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke, aby sa za nás ustavične modlila. Stala sa našou pevnou nádejou. Darca života ju uviedol do večnej blaženosti, lebo v jej panenskom lone prijal telo.“
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram