13. apríla v roku 2013, teda mesiac po zvolení pápeža Františka, bola ustanovená Rada kardinálov asistujúca pri príprave reformy Rímskej kúrie. Pôvodne 9-členná rada sa medzičasom zmenšila do počtu šiestich členov. V stredu 19. februára sa vo Vatikáne skončilo jej ďalšie trojdňové zasadanie. Účastníci sa počas neho venovali hĺbkovej revízii textu pripravovanej apoštolskej konštitúcie o Rímskej kúrii na základe pripomienok jednotlivých dikastérií Svätej stolice, odborníkov i kardinálov pobývajúcich v Ríme. Ako zvyčajne sa už na zasadaniach rady s výnimkou stredajšieho dopoludnia, kedy prebieha generálna audiencia, zúčastňoval aj pápež František. Prítomní na rokovaniach boli kardináli Parolin, Rodríguez Maradiaga, Marx, O’Malley, Bertello a Gracias. Okrem nich sa na stretnutiach zúčastnili aj sekretár rady Mons. Semeraro a pomocný sekretár Mons. Mellino. Ďalšie stretnutie rady prebehne v apríli, pričom predmetom rokovaní budú ďalšie revízie textu novej apoštolskej konštitúcie.

Zásadné zmeny Rímsku kúriu síce iba čakajú, no inovácie sa dočkala pred pár dňami príprava budúcich diplomatov Svätej stolice. svete. Požiadavka nadobudnutia tohto typu skúsenosti bola Františkom avizovaná už v záverečnom príhovore na vlaňajšej Mimoriadnej biskupskej synode o Amazónii. Vo svojom liste z 11. februára 2020 adresovanom Mons. Josephovi Marinovi, predsedovi Pápežskej cirkevnej akadémie slúžiacej na prípravu diplomatického personálu Apoštolského stolca, pápež František požaduje, aby sa od akademického roka 2020-2021 zaradil do formačného programu rok absolvovaný v misii v niektorej miestnej cirkvi. V praxi to teda znamená, že od kandidátov na diplomatickú službu sa z pápežovho rozhodnutia bude požadovať ročná misionárska skúsenosť v niektorej diecéze vo svete.

„Som presvedčený, že taká skúsenosť bude môcť byť užitočná všetkým mladým, ktorí sa pripravujú, alebo začínajú kňazskú službu, ale obzvlášť tým, ktorí budú v budúcnosti povolaní spolupracovať s pápežskými zastupiteľmi a raz sa tak môžu stať vyslancami Svätej stolice pre jednotlivé národy a partikulárne cirkvi,“ napísal pontifik vo svojom najnovšom liste. Ďalej zdôrazňuje, že „na to, aby sme pozitívne čelili týmto rastúcim výzvam pre cirkev a pre svet, je potrebné, aby budúci diplomati Svätej stolice nadobudli okrem solídnej kňazskej a pastoračnej formácie a tej špecifickej aj osobnú misijnú skúsenosť mimo diecézy svojho pôvodu, keď budú zdieľať s misijnými cirkvami isté obdobie cesty spolu s ich spoločenstvom, zúčastňujúc sa na ich každodennej evanjelizačnej činnosti.“

Okrem týchto skutočností informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice aj o tom, že promótor spravodlivosti vatikánskeho tribunálu, Gian Piero Milano, a jeho prísediaci sudca, Alessandro Diddy, nariadili domovú prehliadku u Mons. Alberta Perlascu, niekdajšieho vedúceho administratívneho oddelenia prvej sekcie Štátneho sekretariátu Svätej stolice. Tento úrad Mons. Perlasca zastával jednu celú dekádu od roku 2009. Pri prehliadke boli zabavené dokumenty a elektronické prístroje. Domová prehliadka súvisí s už prebiehajúcim vyšetrovaním finančných a realitných investícií Štátneho sekretariátu a s prvým výsluchom obvinených zamestnancov, s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer. Zároveň vatikánsky súd a stráž v spolupráci so zahraničnými orgánmi podrobili preskúmaniu uskutočnené administratívne a účtovné operácie, ktoré sa týkajú správy fondov a nehnuteľností.

Bývalý substitút Štátneho sekretariátu, kardinál Angelo Becciu pri jednej nedávnej knižnej prezentácii v Ríme vysvetlil, že pri nákupe nehnuteľnosti v Londýne, ktorá je predmetom vyšetrovania vedeného proti Štátnemu sekretariátu a vatikánskemu dozornému úradu, neboli zneužité finančné prostriedky zo zbierky pre chudobných, teda z tzv. Svätopeterského haliera. „Nikto s nimi nešpekuloval, ale dohodli sme hypotekárny úver s nízkou úrokovou sadzbou a fondy sme nechali nedotknuté,“ uviedol podľa Vatikánskeho rozhlasu kardinál Becciu. Podľa neho bola kúpa nehnuteľnosti na londýnskej Sloan Avenue výhodnou investíciou, pretože po Brexite sa cena domu strojnásobila.