Náhorná karabašská republika, skrátene Náhorný Karabach, je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane. Zo 150-tisíc obyvateľov Náhorného Karabachu približne 95 % predstavujú Arméni. Svoju nezávislosť táto republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale nikdy nebola uznaná iným štátom ako Arménskom.

V Náhornom Karabachu, ktorý je už vyše osem mesiacov hermeticky uzavretý Azerbajdžanom, zomierajú prví ľudia od hladu. Vyplynulo to z internetovej tlačovej konferencie karabašského ministra zahraničných vecí Sergeja Ghazarjana. Politik opätovne obvinil Azerbajdžan zo snahy spáchať genocídu na obyvateľstve Náhorného Karabachu. Ghazarjan podotkol, že medzinárodné spoločenstvo má povinnosť nedopustiť, aby sa to stalo.

Karabašské médiá nedávno informovali o prvých úmrtiach na hladomor. Napríklad jeden 40-ročný obyvateľ Stepanakertu, hlavného mesta Náhorného Karabachu, mal zomrieť na chronickú podvýživu.

V roku 2023 Azerbajdžan dobyl značnú časť medzi Arménskom a Azerbajdžanom sporného regiónu Náhorný Karabach, a to pomocou lepších zbraní z Turecka. Od decembra 2022 Azerbajdžan zablokoval jediné cestné spojenie (Lačinský koridor) medzi Arménskom a Náhorným Karabachom a od polovice júna 2023 cezeň neboli povolené nijaké dodávky pomoci.

V Náhornom Karabachu sa naďalej zdržiava približne 120-tisíc Arménov vrátane približne 30-tisíc detí. Už sú takmer vyčerpané potraviny, lieky, palivo a ďalšie humanitárne zásoby. Sotva ešte je elektrina. Už niekoľko mesiacov sú prerušené dodávky elektriny a plynu z Arménska. Sotva fungujú dodávky vody a telekomunikačná infraštruktúra.

Niektoré detaily prednesené na tlačovej konferencii hovoria, že 95 % obyvateľstva je už podvyživených. V dôsledku klesajúcej dostupnosti pohonných hmôt a iných životne dôležitých zdrojov sa zastavili takmer všetky poľnohospodárske práce, len s veľkými ťažkosťami sa vykonáva časť zberu pšenice. Všetky ostatné odvetvia hospodárstva sa úplne zastavili. Pre akútny nedostatok pohonných hmôt bola 25. júla zastavená verejná doprava.

Lekárskej starostlivosti hrozí úplný kolaps. Narastajúci nedostatok liekov, zdravotníckeho spotrebného materiálu a hygienických potrieb, ako aj zákaz prepravy pacientov do Arménska, viedli k takmer trojnásobnému nárastu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia a 16-percentnému nárastu úmrtnosti na rakovinu v porovnaní s júlom minulého roka.

Na tlačovej konferencii sa zúčastnil aj expert na ľudské práva a bývalý hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Luis Moreno Ocampo. Vyjadril presvedčenie, že konanie Azerbajdžanu voči obyvateľom Náhorného Karabachu sa rovná genocíde. Pred niekoľkými dňami Ocampo v tejto súvislosti zverejnil správu a vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby konečne konala. V tejto súvislosti Ocampo na tlačovej konferencii vyzval USA a Rusko, aby konali spoločne a zabránili genocíde Arménov v Náhornom Karabachu. Obyvatelia Náhorného Karabachu by nemali byť vedľajšími obeťami vojny na Ukrajine, varoval Ocampo.

V roku 1991 sa Arménmi obývaná autonómna oblasť Náhorný Karabach vyhlásila za nezávislú v rámci Azerbajdžanu. Následná prvá karabašská vojna trvala do roku 1994 a skončila sa prímerím. Karabašským milíciám sa podarilo zachovať väčšinu malej republiky s historicky významným hlavným mestom Stepanakert a v spolupráci s arménskou armádou sa im podarilo dostať pod kontrolu aj sedem azerbajdžanských provincií medzi Náhorným Karabachom a Arménskom, čím sa zabezpečilo spojenie medzi Náhorným Karabachom a Arménskou republikou. Náhorná karabašská republika však nikdy nebola medzinárodne uznaná. Podľa medzinárodného práva tento región patrí Azerbajdžanu.

V roku 2020 Azerbajdžan dobyl späť značnú časť medzi Arménskom a Azerbajdžanom sporného regiónu Náhorný Karabach. Počas mierových rokovaní koncom mája 2023 Arménsko súhlasilo s uznaním Náhorného Karabachu ako súčasti Azerbajdžanu, ale na oplátku požadovalo medzinárodné mechanizmy na zabezpečenie právnej ochrany a bezpečnosti arménskych obyvateľov tejto enklávy.

Tento postoj Arménska následne upútal pozornosť arménskych biskupov. Tí vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili hlboké znepokojenie nad týmto ústupkom Arménska. Podľa názoru spomenutých biskupov sa Arménska republika nesmie vzdať svojich záväzkov chrániť právo na sebaurčenie obyvateľov Náhorného Karabachu. Musia sa vyčerpať všetky národné možnosti na obranu bezpečného a suverénneho života ľudu Náhorného Karabachu.

Zdroj: Kathpress