Letisko Čingischán, 1. septembra o 10:00: Pápež František sa stane prvým pápežom v dejinách, ktorý pristane na mongolskej pôde. Mnohí ľudia sa budú v ten piatok pravdepodobne diviť nad rozruchom, ktorý tento starší pán v bielom odeve vyvolá v ich krajine. Hlava katolíckej cirkvi tam zatiaľ nie je veľmi známa. V Mongolsku, ktoré je charakteristické budhistickým lamaizmom a šamanizmom, žije len málo kresťanov – a ešte menej katolíkov: len necelých 1 500.

Katolícka cirkev je tam jednou z najmenších na svete. A preto tam nie sú žiadne diecézy a dokonca ani národná biskupská konferencia – ale od roku 2022 tam pôsobí kardinál, najmladší v univerzálnej cirkvi. Štyridsaťdeväťročný Talian Giorgio Marengo stojí na čele apoštolskej prefektúry Ulánbátar, cirkevného administratívneho obvodu zriadeného v roku 2002; ide o predstupeň diecézy. V krajine je celkovo deväť katolíckych bohoslužobných miest, na ktorých pôsobí 29 kňazov, z toho dvaja mongolskí. Na medzinárodnej úrovni zastupuje Marengo katolíkov v Mongolsku v Stredoázijskej biskupskej konferencii.

V Mongolsku pracujú najmä zahraniční misionári. Celá krajina má len 3,4 milióna obyvateľov, z ktorých viac ako 40 percent žije v hlavnom meste Ulánbátar. Vo vidieckych oblastiach mnoho ľudí vedie kočovný život. So svojimi stádami dobytka sa presúvajú z pastviny na pastvinu a žijú v takzvaných geroch, mongolskej podobe jurty. Okrúhle stany boli aj vzorom pre katolícku Katedrálu svätých apoštolov Petra a Pavla v Ulánbátare.

V najredšie osídlenejšej krajine na svete chce František predovšetkým posilniť katolícku komunitu. Ústredným záujmom pápeža je ísť na okraje a tam ohlasovať vieru. Kardinál Marengo, ktorý pôsobí v Mongolsku už viac ako 20 rokov, vníma Františkovu návštevu ako povzbudenie. Pápež ňou vraj uznáva, že aj v takej malej časti cirkvi je niečo dôležité a krásne. V rozhovore krátko po potvrdení cesty kardinál ďalej povedal: „Myslím si, že pre cirkev v Mongolsku je to predovšetkým sviežosť klíčiacej viery, ktorá je plná zázrakov.“

Navyše sa zdá, že Mongolsko je súčasťou akejsi pápežskej cestovateľskej stratégie v Ázii. František považuje tento rozlohou a počtom obyvateľov najväčší kontinent za dôležitý pre budúcnosť Cirkvi. Po návštevách Južnej Kórey (2014), Filipín (2015), Mjanmarska (2017), ako aj Thajska a Japonska (2019) by František návštevou Mongolska prakticky obcestoval Čínsku ľudovú republiku. Návšteva Pekingu sa v súčasnosti považuje za vylúčenú; medzi Pekingom a Vatikánom neexistujú diplomatické vzťahy. Pápež však môže svojou cestou aspoň dočasne upriamiť pozornosť médií na tému náboženstva a jeho úlohy pre mier v regióne.

František však nie je na ceste len ako najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi. Vatikán výslovne zdôrazňuje aj aspekt bilaterálnej spolupráce so štátom nachádzajúcim sa medzi Ruskom a Čínou, ktorý sa už niekoľko rokov výraznejšie orientuje na Západ. S demokratizáciou Mongolska po rozpade Sovietskeho zväzu sa začali aj diplomatické vzťahy so Svätou stolicou. V roku 1992 prišla do krajiny nová ústava, ako aj Katolícka cirkev.

Počas svojej návštevy sa František stretne s prezidentom Uchnaagiinom Chürelsüchom, predsedom vlády Luvsannamsrai Oyun-Erdene a ďalšími predstaviteľmi politiky a spoločnosti. Pápež chce medzináboženským stretnutím uctiť dialóg medzi miestnou katolíckou menšinou a inými náboženstvami. V posledný deň svojej návštevy má slávnostne otvoriť katolícke sociálne centrum. „Dom milosrdenstva“ chce byť kontaktným miestom pre obete domáceho násilia, ľudí bez domova a migrantov. Sociálna angažovanosť je jedným z hlavných záujmov stále malej cirkvi v Mongolsku.

Zdroj: Kathpress