Celková čiastka
Zostávajúci čas
Pontifikát pápeža Františka je venovaný službe periférnym oblastiam, kde misijné dielo šíri evanjeliové posolstvo a je zároveň prínosom pre celú Cirkev.
O skúsenostiach z mimoriadneho misijného mesiaca, ktorý sa začal 1. októbra, misijnej spravodajskej agentúre Fides porozprával poľský kňaz Andrzej Madej. Je členom rehoľnej spoločnosti Obláti nepoškvrnenej Panny Márie a predstaviteľom misie sui iuris v Turkménsku. Misie sui iuris poznáme z oblastí, kde žije málo katolíkov. Misie sui iuris predstavujú počiatočnú fázu zakladania miestnej cirkvi.
Práve v októbri, ktorý bol vyhlásený za mimoriadny mesiac misií, zavítal k dvom katolíckym kňazom do Ašchabadu ich spolubrat z kongregácie oblátov. Jeho prvou a neľahkou úlohou je zvládnutie turkménskeho jazyka. Otec Madej hovorí, že ako misijnú reč kňazi donedávna používali ruštinu, no situácia sa zmenila. Počet rusky hovoriacich ľudí v krajine klesá a tí, ktorí prichádzajú do mesta z vidieckych oblastí, rozprávajú výlučne po turkménsky.
Otec Madej odhodlane povedal: „Máme nový dôvod na radosť a zároveň nádej, pretože ovládanie miestneho jazyka zaháji novú éru misie. Budeme tými, ktorí dokážu nadviazať jazykovú komunikáciu a vojsť do kultúry turkménskeho národa.“
Budúcnosť misie v tejto stredoázijskej krajine otec Madej vidí pozitívne. Hovorí: „V Turkménsku predstavujeme veľmi malú farnosť, ale krok za krokom napredujeme, pričom sa spoliehame na Božiu milosť, ktorá nás neustále sprevádza.“
V Turkménsku žije 5 miliónov obyvateľov, z ktorých 90 percent vyznáva islam. Podobne ako ďalšie regióny strednej Ázie, aj Turkménsko je krajinou prvej evanjelizácie. Nejestvujú tu katolícke kostoly, všetky boli zničené sovietskymi revolucionármi ešte v 20. rokoch minulého storočia.
Počas počiatočných tridsiatich rokoch trvania misie sui iuris založenej v roku 1997 tu bratia obláti figurovali ako predstavitelia Vatikánu. Turkménski katolíci majú väčšinou poľský alebo nemecký pôvod. Modlitbové stretnutia si organizovali v súkromných príbytkoch a sväté omše boli slávené na diplomatickom území apoštolskej nunciatúry v Ašchabade.
Rímskokatolícka cirkev žiadala tamojšie úrady o oficiálnu registráciu dlhých 13 rokov. No turkménske ministerstvo spravodlivosti požadovalo, aby na čele náboženskej organizácie stál občan Turkménska. V roku 2010 turkménska vláda oficiálne uznala Rímskokatolícku cirkev v krajine. Dnes vo farnosti pôsobí biblická, modlitbová, mládežnícka, aj detská skupina a tiež spolok „Živá ruža“ a hnutie „Oáza“, ktoré zastrešuje rôzne aktivity. „Dnes sme už pripravení a odhodlaní žiadať vládu o postavenie prvého katolíckeho kostola,“ povedal s nádejou otec Andrzej Madej.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram