Celková čiastka
Zostávajúci čas
Novozákonné svedectvá o Ježišovom živote sotva rozširujú a obohacujú ostatné dobové správy. Sotva historické sú jednotlivé Pánove slová (tzv. agrapha), ktoré sú tradované v apokryfných spisoch alebo v dielach cirkevných otcov.
Úplne falošná je korešpondencia edesského kniežaťa Abgara s Ježišom (Euzébius Cézarejský, HE I 13). Malú výpovednú hodnotu majú známe správy židovských a rímskych spisovateľov: Jozef Flávius, Ant. XX 9,1 (Ant. XVIII 3,3 je zaiste v rozhodujúcich formuláciách o Ježišovi kresťanskou vsuvkou); Suetonius, Vita Claud. 25,4; Tacitus, Ann. XV 44 a Plínius Mladší Ep. X 96. Okrem svedectva o historickej existencii Ježiša neprinášajú nič nové a so svojimi správami už podliehajú dojmu z historického pôsobenia kresťanstva.
V neskorom 2. storočí sa prebudil živý záujem o Ježišovom život. Sústreďoval sa na jeho detstvo, príbuzenstvo, aby doplnil správy o jeho pôsobení a utrpení.
Literárne sa prejavil v apokryfných evanjeliách detstva (Jakubovo protoevanjelium, Tomášove rozprávania o detstve) a v ďalších apokryfných spisoch.
Tieto informácie sú nepoužiteľné na rekonštrukciu Ježišovho života, ale zato nás informujú o teológii a zbožnosti svojej doby. A poskytovali podnety pre ďalšiu tvorbu legiend (život Ježišovej matky Márie) a trvalo ovplyvňovali kresťanské umenie.
Apokryfy – (gr. apókryphos = skrytý) – starozákonné a novozákonné knihy (napísané väčšinou po grécky v období od 2. stor. pred Kr. do 5. stor. po Kr.), ktoré sa formou i obsahom podobajú kánonickým knihám Svätého písma, ale nepatria do biblického kánonu inšpirovaných kníh, ako to definoval Tridentský koncil v roku 1546. Apokryfy sú cenné informácie, ktoré prispievajú k lepšiemu pochopeniu Biblie. Ich autori sú neznámi.
Protestantská biblická terminológia pokladá za apokryfy aj také knihy Svätého písma, ktoré katolíci označujú ako deuterokánonické (ako sú Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Sirachova, Prvá a Druhá kniha Machabejcov a z novozákonných Jakubov list, Druhý Petrov list, Júdov list, List Hebrejom a Zjavenie apoštola Jána). Pre spisy, ktoré katolíci označujú ako apokryfy, protestanti majú termín pseudoepigrafy.
K známejším starozákonným apokryfom patrí napr. apokryf Knihy Genezis z 1. stor. pred Kr. v aramejčine. Novozákonných apokryfov je oveľa viac. Najznámejšie sú Skutky Jánove, Petrove, Andrejove a Tomášove.
Zdroj pre heslo Apokryfy: Teologický a náboženský slovník, SSV 2006.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram