Biskup Marián Chovanec v rozhovore prezradí aj to, či modlitba k anjelovi strážcovi je len detskou modlitbou alebo či sú exotické mená anjelov známe kresťanskému učeniu. 

V najnovšom čísle časopisu LUMEN klub vám prinášame rozhovor s Mariánom Chovancom, banskobystrickým diecéznym biskupom, o anjeloch. Práve liturgická spomienka na sv. anjelov strážcov je prameňom nášho uvažovania o tom, ako nás sprevádzajú životom.

Vo Svätom písme čítame: "Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu položil pod nohy." Aký je teda zásadný rozdiel medzi človekom a anjelom?

                Anjel je čisto duchovná stvorená bytosť (por. KKC 330); naproti tomu človek je duchovno-materiálna stvorená bytosť (por. KKC 382). Keďže v náuke, najmä v tej stredovekej, prevládal teologický názor, že duch je viac ako telo, človek bol stvorený „o niečo menší od anjela“.

V ľudovej reči často pri nejakej dramatickej udalosti povieme, že nás ochránil náš anjel strážny. Je toto vnímanie správne? Naozaj nás mohol takýto anjel ochrániť od nejakej nešťastnej udalosti?

                Existujú strážni anjeli. Potvrdzuje to Sväté písmo: „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich“ (Ž 34, 8). „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň“ (Ž 91, 11-12).

Pán Ježiš povedal, že aj maličkí majú svojich anjelov: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10). Svedectvo Písma je v tejto otázke také jasné, že z neho vznikla aj bohatá, hlboká a jednomyseľná Tradícia – na Východe aj na Západe.

Podľa tradície ešte aj dnes mnohé deti majú v izbách obrázky "anjelikov", ktoré ich majú chrániť. Odkiaľ sa berie tento zvyk alebo táto prax vo veriacich rodinách?

                Cirkevní otcovia (Východu aj Západu) boli istí, že láska anjelov k Pánu Bohu sa prejavuje aj v ich láske voči ľuďom – jednotlivcom, stvoreniam povolaným ku spáse.

Klement Rímsky (+101): „Volaj o pomoc, aby ťa niekto počul, alebo aby si zbadal niektorého zo svätých anjelov“ (List Korinťanom 39, 7).

Origenes (+253): ,,Je trvalou súčasťou cirkevného hlásania, že Boží anjel slúži, aby človek dosiahol spásu“ (por. Contra Celsum 8, 34).

Gregor Divotvorca (+c.270): ,,Aká veľká je dôstojnosť ľudských duší, že každá od narodenia dostala ku svojej ochrane určeného anjela“ (Ďakovná reč Origenovi 4).

Otcovia verili, že anjela strážcu majú aj hriešni ľudia i pohania; jednoducho všetci, lebo všetci sú stvorení, vykúpení a povolaní ku spáse. Preto súkromná úcta k anjelom strážcom sa pomaly vzmáhala (lebo viac sa museli rozvíjať pravdy kristologické, soteriologické, ekleziálne, mariologické...). Najviac úcte anjelov napomohol raný stredovek (o. r. 800) najmä v Anglicku, a potom sa jej významným centrom  stalo Španielsko.

Publikácie o anjeloch sa dnes stali vcelku obľúbenou komoditou aj na knižnom trhu v sekcii ezoteriky a podobne. Ako sa má kresťan vyznať v týchto publikáciách? Sú katolícke?

                Presne vzaté, za katolícke možno pokladať len tie knihy, ktoré majú legitímne „imprimatur“ ordinára. Množstvo ezoterickej literatúry je ovocím veľkej komercie. Katolík by ezoterickej spisbe nemal veriť.

                Žiaľ, že aj na tejto pravde viery „anjeli existujú“ (por. KKC 328; dogma Štvrtý lateránsky snem, r. 1215, DH 800) zarába veľký zábavný priemysel. Priemysel chce ľahko zarobiť na rozšírenej vedomej (i podvedomej) pravde, že jestvujú duchovné, netelesné bytosti, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi.

Aj v obchodoch, či rôznych inzerátoch si môžeme kúpiť ochranný amulet anjelov často nám neznámych a exotických mien. Dokonca sa predávajú aj podobizne anjelov strážnych podľa dátumu narodenia človeka. Je táto vec vhodným darčekom v kresťanských rodinách?

                Neznáme a exotické mená anjelov (čo nie sú v Biblii) sú buď apokryfné alebo vyslovene heretické. Preto nie sú vhodným darčekom pre veriacich.

                V Biblii (Sväté písmo) sú vyjadrenia o anjeloch, ich menách a ich poslaní „Božím slovom“ – v inej literatúre, nech by bola akokoľvek stará či zaujímavá – ide len o ľudské slovo.

Deti sa často modlia so svojimi rodičmi modlitbičku o ochranu anjela strážneho. V dospelosti sa táto zbožnosť niekedy z duše človeka vytratí. Je vhodné aj v dospelosti modliť sa k anjelom?

                Áno, je to veľmi vhodné, ba priam potrebné, aby sa aj dospelí ľudia modlili k anjelom. Pravdaže, ide o modlitby pre dospelých. Tie pre malé deti sú ľahké veršovanky (aby sa dali rýchlo zapamätať) a nevyhovujú dospievajúcim a dospelým ľuďom.

                V súčasne bohatej náboženskej katolíckej literatúre (aj slovenskej) sú krásne modlitby ku svätým anjelom aj pre dospelých ľudí.

                Myslím si, že dospelí ľudia by sa mali k anjelom modliť oveľa viac, ako deti, lebo oveľa viac chápu náročnosť, nebezpečnosť a hrozby života. 

Fotografie: Martin Šajgalík