Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor viac ako 30 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 9. januára 2021

V minulosti bolo zvykom v kresťanských rodinách, že pri vchodových dverách podobne ako v kostole bola svätenička, nádobka na svätenú vodu, do ktorej si veriaci namáčali ruku, ktorou sa následne poznačili znakom svätého kríža. V kostoloch ich býva aj viac pri každom vchode, aby sa každý mohol poznačiť svätenou vodou na pripomienku krstu, ktorým sme boli znovuzrodení, a ktorý nám otvoril cestu do spoločenstva Cirkvi a eucharistickému stolu. Žiaľ, z mnohých rodín sa svätenička vytratila a s ňou aj každodenné poznačenie sa krížom a pripomienka svätého krstu, ktorým sme sa stali Božíme deťmi. Krst chápu mnohí iba ako nejaký rituál, ktorý parí k životu ale nijako ho neovplyvňuje a neurčuje. Krst je však zrodenie pre večný život podobne ako prirodzené narodenie. Je to začiatok života, ktorý sa buď rozvíja, alebo odumiera. Krst je sviatosť, ktorou sa vstupuje do spoločenstva Cirkvi, do jej konkrétnej podoby. V miestnom farskom spoločenstve krst zapája človeka navždy do spoločenstva Cirkvi a tvorí ho údom Tajomného Kristovho Tela. Tomu záväzku je podobný záväzok sviatostného manželstva, v ktorom snúbenci vstupujú do sviatostného spoločenstva do mojej alebo do tvojej smrti, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. V tom sa vyjadruje sila spoločenstva, sociálneho vzťahu, ktorý je pripravený podržať človeka v radostných aj v ťažkých situáciách. V tom manželia, ktorí sa rozhodli vstúpiť do manželstva v Pánovi, sa stali domácou cirkvou, určitým spôsobom cirkvou v malom. Z toho dôvodu je krstná voda ako prameň nového života znakom sviatosti krstu a stojí pri vstupe do Cirkvi a do kostola, ktoré sa v mnohých jazykoch označujú tým istým slovom, ako napríklad u gréckokatolíkov cerkev. Preto by malo byť prirodzené, aby sa v kresťanských rodinách nejakým spôsobom, možno tým tradičným so sväteničkou pri dverách a prežehnaním sa každodenne pri odchode z domu a pri návrate domov, pripomínal krst a Ježiš Kristus, v ktorého rodina verí. Napokon, táto tradícia nadväzuje na starozákonnú tradíciu, keď mali izraelské rodiny na verajach schránku so zvitkom, na ktorom bolo napísané vyznanie ich viery v jediného Boha. „A ak budete poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes ukladám, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a slúžiť mu celým srdcom a celou dušou, tak dá vašej zemi dažďa na svoj čas, včasný dážď i neskorý dážď, aby ste mohli pozbierať obilie, mušt a olej, aj trávu vašich polí pre svoj dobytok, aby ste sa aj vy mali z čoho najesť dosýta. Dávajte si pozor, aby vaše srdce nepoblúdilo, aby ste neodbočili a neslúžili cudzím bohom a neklaňali sa pred nimi; ináč by vzbĺkol Pánov hnev proti vám, zatvoril by nebesá a dážď by vôbec nepadal, zem by nepriniesla svoje plody a vy by ste zakrátko vyhynuli z krásnej krajiny, ktorú vám dá Pán.

Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Napíš ich na veraje svojho domu a na svoje dvere, aby sa zmnohonásobili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú vašim otcom pod prísahou prisľúbil až dovtedy, kým bude nebo nad zemou.“ (Dt 11,13-21; porov. Dt 6 ,4-9)

            V krste Boh požehnal pokrsteného všetkým duchovným požehnaním, obdaril ho totiž darom Ducha Svätého, v ktorom môže volať k Bohu ako k svojmu otcovi. Otcovi, ktorý ho miluje a vydal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale mal večný život. V starobylom obrade krstu, keď bol krstenec trikrát celý ponorený do krstného prameňa, bolo toto ponorenie chápané ako začlenenie do Kristovej smrti, pochovania a vzkriesenia. Ponorenie predstavovalo smrť a pohreb Krista, podobne ako vody potopy znamenali smrť pre všetko živé, čo nebolo v Noeho korábe. Vystúpenie z vody predstavovalo vzkriesene Spasiteľa, ako koráb, v ktorom sa zachránil Noe so svojou rodinou a všetkým živočíšstvom. Krstom teda odumiera telo ako nástroj hriechu a súčasne krst dáva účasť na živote pre Boha v Kristovi. Odumretie hriechu a dar života sa nedajú oddeliť. Krst je účasťou na Kristovom veľkonočnom tajomstve a zaštepením do pravého viniča, do tajomného Tela Krista, do Cirkvi. V tomto začlenení aj kresťanské manželstvo je zapojené do veľkonočného tajomstva Krista a pozdvihnuté na sviatosť, ktorá sprítomňuje jeho vrcholnú lásku k Cirkvi. To je hlboký teologický dôvod, aby si kresťania v rodinách každodenne pripomínali svoju vieru a krst, ktorým boli znovuzrodení v Kristovi.

            Dnes si mnohí uvedomujú dôležitosť pitnej vody a vynakladajú enormné úsilie na jej ochranu, čo je veľmi dobré, lebo bez vody niet života. No s vodou je spojený náš každodenný život od rána až do večera. Nielen, že ju pijeme, aby sme dodržiavali pitný režim, pre zachovanie nášho zdravia, ale ju používame aj na umývanie rúk, sprchovanie, na varenie, na upratovanie, v domácnosti na pranie a mohli by sme pokračovať vo výpočte každodenných dotykov s vodou. Pre nás veriacich to môžu byť pripomienky nášho krstu, toho osobitného dotyku vody, v ktorej sme sa znovuzrodili a začali žiť novým životom, ktorý sme dostali do svojich rúk ako dar, o ktorý sa treba starať, presne tak ako o malé dieťa. Podobne ako ono potrebuje starostlivosť o všetky dimenzie telesného a ľudského života, ktorý sa v ňom má rozvinúť do dospelosti, tak to potrebuje aj duchovný život, čiže život viery, ktorý sa začal počúvaním Božieho slova. Starý zákon pripomína veriacim izraelitom: „Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.“ Tak konala aj najväčšia z dcér Izraela Panna Mária: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 19) Je to príklad pre náš každodenný život krstnej udalosti v našich rodinách.

Celkom osobne sa zamyslime nad tým, čo pre nás znamená viera a krst v každodennom živote, ako si ich pripomíname a sprítomňujeme. Chápeme, že človek pre svoju duchovno-telesnú konštitúciu potrebuje aj vonkajšie symboly, ktorými by sa vyjadrili vnútorné  duchovné postoje? Ktoré konkrétne symboly máme doma, a ktoré by sme mali mať?

Spoločne v rodine pouvažujme o sviatosti krstu, ktorým sme boli znovuzrodení v Kristovi. Ako si spomíname na krst detí? Prezeráme si občas fotografie z tejto dôležitej životnej udalosti? Čo by sme moli v našej rodine urobiť, aby sme plnšie žili z nášho krstu?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)