Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 6. februára 2021

Jedno africké príslovie hovorí: „Na vzdelávanie dieťaťa je potrebná obec“. Vzdelávať deti a odovzdávať im vieru môžeme dnes iba v bohatých, členitých a diverzifikovaných medzigeneračných vzťahoch. Nielen v Afrike, ale aj na iných kontinentoch, najmä v misijných krajinách sa udržujú silné tradície rodinného a spoločenského života obce. Obce tu skutočne tvoria organickú jednotu v hustej sieti vzájomných vzťahov. V minulosti bol aj u nás život v obci hlboko zviazaný so životom farského spoločenstva, do ktorého bola rodina prirodzene začlenená. Stačí si pripomenúť hlbokú zviazanosť ľudovej kultúry s liturgickým rokom, počnúc od adventu až po záver liturgického roku. Ľudové pobožnosti a spoločné modlitby ruženca v rodinách sprevádzali každodenný život. Zvyky, ktoré sa tradovali, a ešte aj dnes úlomkovito tradujú v rodinách ako adventný veniec, vianočný stromček, zapaľovanie sviec, ale často už bez spoločnej modlitby.  Oproti africkej spoločnosti naša európska spoločnosť je desocializovaná. Postihuje to aj rodinu a aj farské spoločenstvo.

Množstvo problémov súčasnej euroatlantickej civilizácie spočíva práve v postupe desocializácie a s ňou spojeným radikálnym individualizmom, ktorý človeka oberá o vzťahy, ktoré by mu v ťažkých situáciách mohli pomôcť. Sú to problémy, ktoré sprevádzajú človeka vo všetkých obdobiach jeho života, v detstve, dospievaní, mladosti, zrelom veku i vo veku seniorov. Už na prvých stránkach Svätého Písma čítame: „Nie je dobre byť človeku samému“ (Gn 2,18) Ani rodine nie je dobre byť samotnej. Vážny problém našej spoločnosti a súčasnej kultúrnej mentality je radikálny individualizmus a privatizácia manželstva a rodiny. To smeruje k jeho redukovaniu na  otázku vzťahov obmedzených na manželskú dvojicu a ich deti. No skutočná sociálna sieť, ktorej základnou bunkou je sviatostné manželstvo a na ňom založená rodina, tvorí farské spoločenstvo ako spoločenstvo spoločenstiev. Takáto živá farnosť bola v minulosti, a aj dnes je osvedčenou odpoveďou na tieto výzvy. Nemožno do neho ľubovoľne vstupovať ani z neho ľubovoľne vystupovať. Krst, ktorým sa vstupuje do Cirkvi, do jej konkrétnej podoby v rodine a v miestnom farskom spoločenstve, zapája človeka navždy do spoločenstva Cirkvi a tvorí ho údom Tajomného Kristovho Tela. Tomuto záväzku je podobný záväzok sviatostného manželstva, v ktorom snúbenci vstupujú do sviatostného spoločenstva do mojej, alebo do tvojej smrti, v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe. V tom sa vyjadruje sila spoločenstva, sociálneho vzťahu, ktorý je pripravený podržať človeka v radostných aj v ťažkých situáciách.

Spoločenstvo nie je v chápaní Druhého vatikánskeho koncilu len niečo, čo sa dodatočne pripojuje k životu Cirkvi, ale je jeho stredobodom a konštitúciou. V tejto línii sa vyjadruje životná sila spoločenstva Cirkvi. Spoločenstvo je materským lonom, v ktorom sa utvára nový človek živým a nepretržitým pôsobením Božieho slova (1 Pt 1,23); je to rybník Siloe, v ktorom slepý od narodenia lieči svoju slepotu (Jn 9,7); je to nová rodina učeníkov, miesto, kde sa prijíma evanjeliová zvesť, je to zároveň optimálne centrum, z ktorého sa šíri prijaté evanjelium. V Skutkoch apoštolov vidíme, že ten, kto sa obráti ku Kristovi, včleňuje sa zároveň do spoločenstva. Táto skutočnosť sa prejavuje v prepojení sviatostného a liturgického prežívania viery s každodenným životom. Ide o to, aby Cirkev spočívala na hustom tkanive ľudských vzťahov, opravdivých spoločenstiev, kde sa život viery prežíva v spoločnom myslení a kde prax je skutočne vyjadrením viery a zároveň slobody. V spoločenstve sa buduje kresťanská iniciácia a podľa tohto vzoru i uvedenie novomanželov do životného štýlu  kresťanskej rodiny.

V súčasnej postmodernej spoločnosti rodina trávi pomerne málo času spolu a veľmi málo sa zúčastňuje na živote obce i farského spoločenstva. Zväčša je účasť na živote farského spoločenstva zredukovaná na účasť na nedeľnej svätej omši, čo je síce kľúčový moment, no najmä mladý človek potrebuje aj ľudské teplo siete vzťahov, ktoré  by v ňom napomáhali život viery. Väčšinu času trávia členovia rodiny mimo domu. Manželia sú v pracovné dni najdlhšie v zamestnaní, k tomu ešte pribudne čas na cestu tam a späť. Deti od šiestich rokov sa vzdelávajú v škole, k čomu im pribudnú mimoškolské aktivity, krúžky a podobne. Ak majú to šťastie, že ich rodičia zapísali do katolíckej školy, majú spoločenské prostredie, ktoré je pozitívne kresťansky orientované. Môže im pomáhať v raste vo viere.  No ak väčšinu času rodina a najmä deti trávia v prostredí, ktoré je ľahostajné alebo negatívne nastavené voči viere, je naliehavou výzvou aby sa rodiny a celé farské spoločenstvo usilovalo poskytnúť deťom a mládeži primerané spoločenské zázemie pre rozvoj ich viery. Teda zodpovednosť za odovzdávanie viery je na všetkých troch činiteľoch, rodine, katechéze a na farskom spoločenstve. V mnohých farnostiach fungujú detské a mládežnícke spevokoly, množstvo spoločenstiev detí a mládeže, katolícky skauting, rozvíja sa farská charita. Informujú o tom na svojich internetových stránkach, no sociologické výskumy ukazujú, že len málo mladých a dospelých katolíkov sa zúčastňuje na ich živote. Práve príprava na prijatie sviatostí kresťanskej iniciácie je nielen teoreticky a mala by byť aj prakticky začlenením do života farského spoločenstva. V niektorých farnostiach najmä príprava na sviatosť birmovania je organizovaná v spolupráci s rodičmi, katechétmi a spoločenstvami mládeže. Každý birmovanec je pozvaný do spoločenstva. V zahraničí sa osvedčil spôsob bunkových farností, v ktorých sa môže plnšie prežívať spoločenstvo, kde sa ľudia vzájomne lepšie poznajú, môžu si vzájomne dôverovať a pomáhať si. V mnohých farnostiach každý farník dostáva ponuku aktivít farnosti s pozvánku popri nedeľnej svätej omši aspoň do niektorej z nich sa aktívne zapojiť. V týchto farnostiach je možno menej pokrstených, no viac aktívnych veriacich. Niekde sa dokonca rozhodli vydávať každý rok farebnú farskú ročenku so základnými informáciami o farnosti a farskom živote a tiež s menami a fotografiami všetkých farníkov s ich rodinami. V nich je samozrejmé, že deti a mládež sú od malička zapojené  do primeraných spoločenstiev tak, aby nik nezostal osamelý. „Nie je dobre byť človeku samému“ platí aj dnes.

Spoločne v rodine pouvažujme nad tým, ako sme ako rodina zapojení do života farského spoločenstva okrem účasti na nedeľnej svätej omši. Uvedomujeme si dôležitosť farského spoločenstva a spolupráce s inými kresťanskými rodinami na tvorbe hustej siete sociálnych vzťahov a živého farského spoločenstva? Čím by sme mohli prispieť k zlepšeniu života nášho farského spoločenstva?

PREČÍTAJTE SI AJ:

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Katolícke manželstvo (1)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Otvoriť sa a zotrvať v láske (2)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nežime len v súkromí (3)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Keď nemáme čas na modlitbu (4)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Jedno srdce a jedna duša (5)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležité spoločné stolovanie (6)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odpúšťanie v rodine (7)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vedieť požiadať o odpustenie (8)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Ako vyťažiť z rozdielov (9)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Cestovanie s Ježišom (10)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prečo sledovať televíziu spoločne (11)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kultivovať jednotu manželov (12)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Dôležitý manželský bozk (13)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rodina na prvom mieste (14)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Sväté písmo v rodine (15)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávanie viery (16)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Prítomnosť muža vo výchove (17)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Povolanie ku svätosti (18)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neha (19)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako otec (20)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je ako matka (21)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Vytvárať spoločenstvo (22)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Neplánované tehotenstvo (23)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Zdravotne postinuté dieťa (24)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Spoločná večerná modlitba (25)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Rozvedení v novom manželstve (26)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Starí rodičia (27)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Viera v židovskej rodine (28)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Kto chce ísť za mnou - kríž (29)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Obnova manželského vzťahu (30)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Boh je láska (31)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Láska je krehká (32)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Práca a život rodiny (33)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Radosť z rodinných slávností (34)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: DARY A DARČEKY (35)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Život prameniaci z krstu (36)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Odovzdávať vieru odmalička (37)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Nevypočutá modlitba? (38)

MANŽELSKÉ KATECHÉZY: Doučovať deti? (39)