Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Ide o súbor zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. 

Katechéza 23. januára 2021

Súčasťou našich modlitieb sú prosby. Tak je to v osobnej aj v spoločnej modlitbe v rodine i v Cirkvi. Súčasťou svätej omše sú modlitby veriacich, ktorými sa uzatvára liturgia slova. Je dobrým zvykom v rodinách, že už od útleho detstva sú deti svedkami prosebnej modlitby svojich rodičov a aj oni sa učia úprimne prosiť Pána Boha. Osobitná situácia, ktorá vedie k intenzívnejšej i úprimnejšej modlitbe, býva náhle a vážne ochorenie niekoho blízkeho z rodiny. Môže ísť o starú mamu, ktorá je síce už v pokročilejšom veku, no ešte stále bola čulá a bola vnúčatám na blízku. Milovali ju a ona milovali ich. No stav sa stával stále vážnejší, a tak sa všetci naliehavo modlili za jej uzdravenie. Vnúčatá sa modlili naliehavo a veľmi úprimne, no  k zlepšeniu zdravotného stavu starej mamy nedošlo. Stále sa zhoršoval, už len nakrátko ju mohli navštíviť a ona napokon zomrela. V detskej mysli skrsne myšlienka: „Pán Boh nás nevypočul, zbytočne sme sa modlili.“ A možno ešte aj ďalšia: „Má zmysel modliť sa?“ Je to kríza, ktorá je príležitosťou reflektovať svoju modlitbu a najmä svoju vieru.

            Ťažké životné situácie privádzajú človeka k vrúcnejšej modlitbe no zároveň sa v nich odhaľuje, že človek túži, aby Boh poslušne uskutočňoval jeho prosby. Chápe modlitbu ako nejaký obchod. Ja sa budem vytrvalo modliť a Ty mi za to splníš moje želanie. Veľmi dobré želanie, uzdrav moju starú mamu, mamu, brata, sestru a kohokoľvek mám rád. Detské prosby bývajú aj menej vznešené, napríklad sa modlia za svoje domáce zvieratko, ktoré je ich miláčikom, o ktoré sa starajú, no ono už zostárlo a celkom prirodzene sa blíži k smrti a napokon uhynie. Vyroní nad ním aj veľa sĺz a v duchu urobí výčitky Bohu, že nesplnil jeho túžbu. Netreba sa týmto zážitkom vyhýbať, lebo sú príležitosťou k očisteniu našich úmyslov pri modlitbe a modlitby samej.

            Svätí pripomínajú modlitbu Otčenáš, ktorá je vzorom modlitby každého kresťana, dieťaťa i dospelého. Najprv v nej prosíme: „posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ Na prvom mieste je teda sám Boh, ktorého si máme nadovšetko ctiť a oslavovať. Máme túžiť a prosiť, aby prišlo jeho kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta. Je to nové a vesmírne kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. Už tu na zemi sa ono začína všetkými dobrými skutkami, všetkými drobnými prejavmi lásky k blížnym. Uskutočňuje sa nadovšetko napĺňaním Božej vôle, ako o to prosíme buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Pri každej našej prosbe by sme nemali zabúdať na to, že na prvom mieste je Božia vôľa, nie naša. Teda ak je to Božia vôľa, prosíme o uzdravenie našich blízkych, a ešte viac prosíme o to, aby prišlo jeho kráľovstvo, na ktoré nás upozorňuje každá choroba a vážne ohrozenie života. Božie kráľovstvo sa k nám približuje, je pri nás a je pre nás cieľom života. Teda aj smrť našich najmilších, akokoľvek je sprevádzaná bolesťou, je pre nich návratom domov a vstupom do Božieho kráľovstva. Na túto prvú časť Otčenáša nezabúdajú len deti, ale aj ich rodičia. Je dobré, aby si v takejto situácii a nielen v nej uvedomili, čo sa vlastne v Otčenáši modlíme.

            Ešte jedna dôležitá súvislosť. Cieľom našej modlitby nie je zmeniť Boha a jeho plán s nami, ale meniť nás samých. Svätý Pavol apoštol hovorí: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil,  aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.“ (Ef 1,3-6). Je mu celkom jasné, že Boh chce človekovi od večnosti to najlepšie, svätosť, čiže plnosť života v láske už v pozemskom živote ako záloh budúceho života v nebi. Na inom mieste nadšený Božou dobrotu a starostlivosťou o človeka plesá: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: »Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.« Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 35-39) Pekne to vyjadruje aj štvrtá spoločná prefácia slovami: „Lebo hoci ty neprotrebuješ našu oslavu, predsa prijímaš naše vďaky, pretože nás nesmierne miluješ. Naše chvály nepridávajú nič k tvojej veľkosti, ale nám prispievajú k spáse skrze nášho Pána Ježiša Krista.“

            Ako hovorí prefácia, Boh nepotrebuje počuť naše chvály a oslavy, podobne ani  prosby a bôle, no my potrebujeme zveriť sa so všetkým Bohu, ktorý nás miluje. Bohu, ktorý nás tak veľmi miloval a miluje, že dal za nás svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul, ale mal večný život. Potrebujeme skúsenosť našej krehkosti, skúsenosť bezmocnosti ktorá nám poukazujem na našu odkázanosť na Boha vo všetkom. Zdravie i pozemský život sú Božím darom, prosbou o ne si pripomíname túto skutočnosť daru. Aj choroba a smrť nám to pripomínajú, že je to dar a to nezaslúžený. O to viac život v hojnosti i večný život je nezaslúžený dar, na ktorom by nám malo viac záležať. To je kríza našej viery, že náš pohľad je príliš upretý iba na pozemský život. Vo viere by však na prvom mieste mal byť upriamený na večný život a na Boha, bez toho, aby sme zanedbávali pozemský život, alebo ním azda pohŕdali. „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6,31-34). Aj v rodine je dôležitejšie prežívať a rozvíjať vzájomnú lásku ako sa úzkostlivo starať o jedlo, oblečenie, či aj o zdravie, lebo to všetko sa naplní oveľa plnšie, keď v nej panuje láska Božieho kráľovstva. 

Osobne si spomeňme na chvíle a udalosti, keď sme boli sklamaní, že Boh nevyslyšal našu modlitbu. Čo všetko sme pociťovali a prichádzalo nám na um, možno i pokušenia proti Bohu? Ako sme tie situácie potom zvládli, že sme sa neprestali modliť?

Spoločne v rodine pouvažujme o nevyslyšaných modlitbách a z toho plynúcich sklamaniach. Koľko v nich bolo vlastného ja a koľko túžby, aby sme spoznali Božiu vôľu a vo všetkom prosili v zhode s Otčenášom „posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ Pouvažujeme o tom, ako by naša modlitba mohla byť viac evanjeliová.