Na vlnách Rádia LUMEN vám každú sobotu prinášame úvahy pre manželov od jezuitu Ladislava Csontosa. Prijmite aj vy pozvanie nájsť si 10 minút týždenne pre svoju rodinu.

V novom cykle slovenského katolíckeho rádia dostanú priestor krátke úvahy o manželstve, rodine a vzťahoch. Ich autorom je jezuita Ladislav Csontos. „Miloš Lichner, spolubrat jezuita a prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity v Trnave, ma nahovoril urobiť krátke zamyslenie na tému manželstva a rodiny, ako určitý popularizačný výstup z nášho projektu pre rodiny,“ vysvetľuje páter Csontos.  Pri tvorbe zamyslení myslel najmä na rodiny v čase koronavírusu, ktoré potrebujú duchovnú podporu. „Verím, že tieto úvahy budú určitou ponukou duchovnej obnovy pre katolícke rodiny. Okrem načrtnutých tém sa venujem aj vzťahu k starým rodičom a vnútornému životu rodiny,“ dodáva jezuita Ladislav Csontos, ktorý pôsobí aj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.  

Na úvod je pripravených 31 zamyslení, v ktorých sa rozoberajú témy z každodenného rodinného života. Poslucháči sa okrem iného dozvedia viac o kresťanskom manželstve, ktoré nie je súkromnou záležitosťou. Viaceré vydania sa dotknú citlivej témy vzájomného odpúšťania si. Autor krátkych povzbudení pre rodiny sa nebráni ani konfrontácii s modernými trendmi a chúlostivými záležitosťami v rodine. Reč bude aj o obývačke a sledovaní televízie, neželanom tehotenstve, zdravotne postihnutom dieťati v rodine alebo o rozvedených katolíkoch, ktorí žijú v novom nesviatostnom manželstve...

Katechéza 2. mája 2020

1. Katolícke manželstvo - zmluva lásky v Kristovi

Snúbenci si radi vyberajú pri sobášnej svätej omši nasledujúci text z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“ (Ef 5, 25-33)

Veriaci kresťania vstupujú do manželstva vďaka svojej viere a krstu, ktorý v nej prijali, to sú základné podmienky aj pre prijatie Eucharistie, sviatosti birmovania a vôbec všetkých sviatostí. Prijímať ich môžu iba pokrstení. A krst prijali na základe svojho vlastného vyznania viery alebo vyznania viery svojich rodičov a krstných rodičov, ktorí sa zaviazali, že im vieru odovzdajú. V krste sa znovuzrodili z vody a z Ducha Svätého a Boh si v nich urobil svoj príbytok, čo teológovia vyjadrujú tým, že im bol  vtlačený nezmazateľný znak. To by sme mohli pochopiť aj tak, že Boh s nimi uzatvoril zmluvu, ktorá sa zaraďuje do radu biblických zmlúv Božej lásky k človeku. Počnúc prvými ľuďmi, cez Noema, Abraháma, Mojžiša, kráľa Dávida sa Boh zaväzoval vyvolenému národu, že bude jeho Bohom, ktorý ho nikdy neopustí. Bude mu nablízku. Napokon mu prisľúbil novú a večnú zmluvu lásky, ktorú uzavrel nielen s Izraelom, ale s celým ľudstvom, ktoré ho prijme. Tak si to Cirkev sprítomňuje a pripomína pri každom eucharistickom slávení. JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ  ZMLUVY. Z tejto zmluvy spečatenej Krvou Ježiša Krista ustavične prúdi tá láska, ktorú nič nemôže prevýšiť. Na druhej strane z tohto Ježišovho daru sa Cirkev stáva jeho tajomným telom, ktoré je schopné opätovať túto lásku skrze neho s ním a v ňom. Svätý apoštol Pavol to prijal už pri svojom obrátení, keď sa ho Pán spýtal: „Prečo ma prenasleduješ?“. Prenasledoval Ježišových učeníkov, no v nich prenasledoval jeho samého. Po svojom obrátení a prijatí krstu sa vyznáva: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20).  Táto úžasná premena sa nestala len so Šavlom, ale deje sa s každým veriacim človekom pri krste. Túto najdôležitejšiu udalosť si však zväčša nepamätáme a ešte menej si ju sprítomňujeme.

Dennodenne máme k tomu množstvo príležitostí. Vždy, keď sa nášho tela dotýka voda, počnúc rannou hygienou, cez časté umývanie rúk až po večernú hygienu. Tento symbol života a očisty, ktorým je voda, je súčasťou nášho každodenného života, a pre nás veriacich môže byť každodenným sprítomnením nášho krstu. Skutočnosti, že sme boli zaštepení do Ježiša Krista. Stalo sa to vďaka  NOVEJ A VEČNEJ  ZMLUVE, ktorú Ježiš Kristus uzatvoril s ľudstvom.

Podobne dennodenne majú manželia príležitosť prežívať prítomnosť Ježiša Krista v ich vzájomnom vzťahu. Sviatostné manželstvo nie je iba zmluva ich dvoch, ale zmluva pokrstených v Ježišovi Kristovi. Od samého začiatku on vstúpil do ich života ako ten, ktorý je prameňom ich jednoty a plodnosti lásky. Je ten, ktorý je ustavične prítomný v nich skrze krst a osobitne skrze ich manželstvo. On je ten, ktorý stojí pri nich ako pri mladej dvojici v Káne Galilejskej, aby im dal dobrého vína, keď sa im už ich zásoby míňajú, keď prichádzajú ťažkosti a krízy. Vždy, keď si manželia prejavia svoje city objatím a bozkom, keď si vzájomne pomáhajú pri domácich prácach. Keď sa spoločne starajú o deti, keď sa spoločne s deťmi hrajú, keď si zatelefonujú a zaujímajú sa jeden o druhého. Aj vtedy, keď intímne nažívajú, aj vtedy, keď sa poškriepia, no nájdu silu k zmiereniu a odpusteniu. Vždy je s nimi ten, ktorý je verný svojej NOVEJ A VEČNEJ  ZMLUVE. On je ten, ktorý je v rodine ustavične prítomný, podobne ako v kostole vo svätostánku. Práve to je dôležité, keď si uvedomíme, že sviatosť krstu a tiež sviatosť manželstva, nie sú iba jednotlivé okamihy, ktoré sa uskutočnili v rámci obradov, ale majú svoju trvácnosť, ktorou je nový život. Podobne ako prvý detský plač je iba okamihom, ktorý sa nepominul, ale ustavične pokračuje v našej každodennosti, každým vdychom a výdychom, každým úderom srdca, ktoré si ani neuvedomujeme, ale vďaka ktorým pokračuje ten život, ktorý sa zrodil v okamihu nášho narodenia. Sviatosť manželstva je život v Ježišovi Kristovi, ktorý sa zrodil slávením sviatosti a od toho okamihu rastie alebo chradne, podľa toho, ako sa oň starajú manželia s pomocou Božou, ktorý sa ňou zaviazal, ako ten, ktorý ich nikdy neopustí, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, ani krízach a nezhodách, ani v nijakých iných okolnostiach.

Aj keď manželia sa nemôžu tak často zúčastňovať na liturgii a slávení svätej omše ako zasvätené osoby, predsa nie sú ukrátení o prítomnosť Boha v ich živote. Práve sviatosť krstu a osobitne sviatosť manželstva je zárukou, že Boh je prítomný v ich živote. Nielen vtedy, keď sa spolu modlia, ako to Ježiš prisľúbil, kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, ja som uprostred nich (porov. Mt 18,20). On je priamo v nich, lebo ich vzťah je povýšený do poriadku sviatostí, ktoré sú účinnými znameniami spásy. Manželia sa môžu naučiť žiť v Božej prítomnosti, lebo od nikoho z nich Boh nie je ďaleko. V nich je skrze sviatosti kresťanskej iniciácie aj sviatosť manželstva, ktorú prijali a ktorú denne prežívajú sprítomňujúc a svedčiac o tej láske, ktorou Kristus svet miloval a vydal sa za nás. Život lásky medzi manželmi je svedectvom o Bohu, ktorý je láska pre ich deti i pre svet.

Zamyslime sa celkom osobne nad tým, ako si vo svojom každodennom živote uvedomujeme svoju vieru a sviatosti viery, ktoré sme prijali.

Ako manželia v rodine sa porozprávajme o tom, ako by sme mohli plnšie prežívať prítomnosť Ježiša Krista v rodine.