Celková čiastka
Zostávajúci čas
Žiť s Bohom v rodine automaticky neznamená prechádzku ružovou záhradou. Peter a Viera Babečkovci sú z Trnavy, kde sa aktívne angažujú v miestnej farnosti na Kopánke. Majú päť detí, no ak by si tri ďalšie Pán života nepovolal ešte pred narodením, bolo by ich osem. Spontánne potraty boli pre Babečkovcov ťažkou skúškou. Až kým ju neodovzdali Bohu, ktorý všetko uzdravil tak, ako si to nikdy nepredstavovali.
Tehotenstvá pani Viery neboli vôbec jednoduché. Ako sama hovorí, keď čakali prvé dieťa, problémy sa objavili už v 10. týždni. „Emka sa nám narodila v 32. týždni. Obe sme pritom skoro zomreli. Bol to zázrak. Doktor nám už neodporúčal žiadne ďalšie dieťa.“ Všetko však bolo inak a druhý potomok prišiel na svet už po jeden a pol roku. „Tiež tam boli problémy, ale z Olivera je dnes veľký chlap. Potom prišla Ninka a po nej ešte ťažšie obdobia, keď sme aj spontánne potratili,“ spomína statočná matka. Priznáva, že to bolo pre ňu veľmi ťažké, lebo rátala s tým, že má nad celou situáciou moc. Objavili sa aj ťažkosti v komunikácii s manželom. „Prekonať sa nám to podarilo vďaka nášmu odhodlaniu, že našu spoločnú cestu nechceme ukončiť. Aj keď bolo ťažké rozprávať sa o tom, lebo každý bol uzavretý do seba, trvali sme na tom, že tým chceme prejsť a ísť ďalej,“ vraví Peter, ktorý sa počas manželkiných pobytov v nemocnici staral aj o domácnosť.
Nasledovali opäť rady lekára, aby sa o ďalšie dieťa už nepokúšali. Do rodiny však prišiel Jakubko, no po ňom opäť spontánny potrat. „Veľa sme sa modlili, odovzdávali to Bohu. Vnímali sme to ako dar, že tie deti už raz sú a sú v nebi.“ Pani Vierka potom otehotnela opäť. Všetko prebiehalo úplne v poriadku, až prišiel nečakaný šok. „Bábätko nám zomrelo týždeň pred termínom pôrodu. Veľmi to mnou otriaslo. Boha som nevpúšťala do života a vravela som si, že ja sa o všetko postarám. No vtedy som pochopila, že Boh je tu a o všetko sa postará on. Len som mu to odovzdávala, aj keď som tomu nerozumela. A prišiel moment, keď to Boh všetko uzdravil. Vďaka tomu dnes o tom viem hovoriť a ďakujem za to, že som dieťatko mohla nosiť 9 mesiacov pod srdcom. Dievčatku sme dali meno Nora,“ približuje Viera.
Boh sa však ani potom neodmlčal. Keď Nora zomrela, boli na nebi dve dúhy. Rovnaký úkaz si Babečkovci všimli aj neskôr, na výročie jej pohrebu. „Išli sme domov z výletu. Celú cestu sme videli dve dúhy. Nedalo sa to nevidieť. Ešte sme o tom nevedeli, ale boli sme tehotní s Leou.“
Sympatická rodina z Trnavy sa s nami podelila aj o ďalšie zázraky z ich života. Ak vás napríklad zaujíma, ako sa dostali k druhému autu, ktoré s viacerými deťmi už veľmi potrebovali, vypočujte si celé ich svedectvo v našom archíve v rubrike Byť šťastnou rodinou dnes z 9. augusta 2019.
Rozhovor s manželmi Babečkovcami sme nahrali v spolupráci s organizátormi Národného pochodu za život.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram