Bibliografia o Origenovi eviduje nesmierne množstvo prác o spisovateľovi, profesorovi a kazateľovi. O človeku nie je reč. Avšak pre nás je dôležitý predovšetkým človek. Dvetisíc Origenových diel nás zaujíma v ich súvislosti s človekom, ktorý nebol v prvom rade mozgom, ale bytosťou z mäsa a krvi, zo svetla a ohňa.

Tento človek sa nezjavuje, ale skrýva. Je plachý vo všetkom, čo sa dotýka jeho viery a života. Berie si a udržiava odstup. Nemá v sebe nič strhujúce ako Klement. Nie je ani rečníkom, nepestuje rečnícke umenie. Nikdy nepozdvihne hlas vo výbuchu výrečnosti. Hovorí dôverným tónom ako Romano Guardini, vždy vo vnútri stanu, v ktorom Boh zhromažďuje povolaných a hovorí k nim. Alexandrijčan nepozná umenie reči, kúzlo slova, ktoré ovládal nazianzský muž a hippský biskup. Jeho hlas je akoby zahalený, jeho oheň je tlmený. „Hlas Alexandrijčana sa skôr podobá tým žeravým, bezdažďovým púštnym vetrom, ktoré sa občas preháňajú deltou Nílu, s úplne neromantickou vášňou: čisté, ohnivé vanutie.“

Origenes, ktorý mal k dispozícii množstvo pisárov, žil v nedostatku, dokonca v chudobe. Tento zanietený muž, tento ohnivý duch, sa paradoxne uhasil sám, zmizol, chcel byť ignorovaný, akoby bol len prostredníkom, ktorý nadviazal spojenie medzi dvoma partnermi: Božím slovom a Cirkvou či veriacim.

Nikdy sa do sŕdc nevláme násilím, ako to bude talentom hippského biskupa. Stačilo mu dláždiť cestu ako Ján Krstiteľ, ktorého postavu si rád sprítomňoval, tak veľmi sa v ňom nachádzal. Ak dávame pozor, môžeme počuť, ako bije srdce tohto nežného, plachého muža, keď komentuje Sväté písmo. Origenes sa zjavuje, keď káže, keď sa modlí, keď prináša Božie slovo ako eucharistický chlieb hladným, ktorí ho počúvajú. Poslucháči ho prekvapujú, keď sa modlí. Kútiky jeho úst sa nepostrehnuteľne chvejú od vzrušenia, ktoré nie je klamlivé. Cíti božskú nehu „v tele pokory“, listoch a knihách Svätého písma. Zázrak rozmnoženia chlebov sa neustále obnovuje, tajomstvo Vtelenia pokračuje a v Origenovi vyvoláva extázu.

Pritom ani nie je možné vymenovať Origenove diela. Niektoré sú stratené, iné sa zachovali len v preklade alebo vo zlomkovej podobe. Egyptské piesky z času na čas odhalia niekoľko zlomkov. Spomeňme aspoň Hexaplu, gigantický počin synoptického vydania Biblie: Origenes v šiestich stĺpcoch porovnal hebrejský text (v hebrejskom písme a v gréckom prepise) a štyri existujúce grécke verzie Biblie. Toto gigantické dielo sa určite nikdy nereprodukovalo v plnom rozsahu. Jediná kópia zostala v Cézarei až do saracénskeho vpádu v 7. storočí. Euzébius a Hieronym ho videli a používali.

Dve ďalšie diela sa nevzťahujú priamo na Sväté písmo: „Proti Kelsovi“ (Contra Celsum) je vyvrátením pohanského filozofa Kelsa a zároveň apológiou kresťanstva. Traktát „O počiatkoch“ (De principiis) je dielo mladosti, ktoré vzniklo medzi rokmi 220 a 230. Je to skutočná teologická suma, prvá syntéza v dejinách teológie. Origenes tak stanovil míľnik. Autor je silne ovplyvnený platónskou filozofiou. V tomto diele učí apokatastasis (obnovu všetkých alebo všeobecné zmierenie), ktoré mu v nasledujúcich storočiach bolo toľko vyčítané a prispelo k jeho vyhláseniu za kacíra.

Väčšina jeho prác je venovaná exegéze. Tvoria ju schólie, homílie a komentáre. Schólie sú vysvetlenia ťažkých pasáží alebo slov, homílie sú prepisy kázní, ktoré Origenes adresoval veriacim v Cézarei. Z takmer 500 textov kázní, ktoré zaznamenali Euzébius a Hieronym, sa k nám dostalo len 216 a z nich je len 21 v gréckom origináli. Komentáre sú rozsiahle vedecké štúdie o knihách Svätého písma. Žiadny z komentárov nie je úplný. Origenes tu dokazuje svoju erudíciu, ktorá zahŕňa všetky oblasti: filológiu, históriu, prírodné vedy, medicínu, filozofiu a teológiu. Nezastavuje sa pri doslovnom význame, ktorého zmysel skúma presnejšie ako ktokoľvek iný, ale snaží sa pochopiť duchovný význam pomocou alegorickej metódy, ktorú použil už Klement.

Z jeho rozsiahlej korešpondencie sa okrem niekoľkých malých zlomkov zachovali len dva listy. Napokon sú tu dve nádherné malé knihy, ktoré sme už spomenuli: „Výzva k mučeníctvu“ a traktát „O modlitbe“.

Ako máme hodnotiť Origenove spisy, dielo také mohutné, ako ho ešte nikto nevytvoril? Mnohí jeho myšlienky prekrútili, zaujato ich obviňovali, pretože neprenikli k jadru, neobjavili skrytú hnaciu silu. Najmenší učiteľ sa mohol urobiť dôležitým tým, že ho vyvrátil. Ach, tí pedanti!