Protreptikos bol kniha na prahu. Paidagogos, „Vychovávateľ“, je vademecum veriacich. Je určený pre konvertitov so zámerom prehĺbiť ich kresťanskú výchovu. V antike bol pedagóg poverený dohľadom nad výchovou mladého Aténčana a formovaním jeho charakteru. V Oxforde zohrával rolu tútora. Výberom tohto titulu chcel Klement zdôrazniť výchovný význam Krista. Ide teda o príručku kresťanskej etiky, teoretickú aj praktickú, ktorá pripravuje žiaka na Majstrovo učenie.

Archetypom všetkých vychovávateľov je Logos Kristus. On určuje kresťanskú výchovu; podľa jeho pokynov sa má život premieňať vštepovaním kresťanskej morálky. Ak Logos je vychovávateľom, potom veriaci sú deťmi. Klement sa rád hrá s týmto obrazom. Pomáha mu rozvíjať ducha detskosti, ktorý pramení z pokory, jednoduchosti, úprimnosti, priamosti a čistoty, ale aj z krehkosti. Dieťa potrebuje ochranu a vedenie, potrebuje byť otvorené, aby našlo smiech, hru a radosť. Upiera svoj zrak na Logos, s ktorým môže prebývať, ktorého sa snaží napodobňovať, ktorému sa musí prispôsobovať, podľa ktorého musí modelovať svoje správanie až po tie najmenšie úkony ľudského života.

Klement sa nezastavuje pri princípoch. Poskytuje skutočnú kresťanskú knihu etikety. Zaoberá sa umením jedenie a pitia, správaním pri stole a tým, že by sme nemali hovoriť s plnými ústami, ako nás to učili v detstve. Hovorí o prepychu pri riade a domácom vybavení. Keď sa dostane k inventúre v spálni, hovorí o sexuálnom živote. Potom rozoberá márnivé okrasy a osobnú hygienu, excesy v správaní sluhov a v zaobchádzaní s nimi (hovorí k vznešenému svetu) a o nebezpečenstve verejných kúpeľov pre pocit studu.

Alexandrijčan písal pre aristokratické čitateľstvo, ktoré si potrpelo na luxus a pôžitky. Na základe jeho knihy by sa dal ľahko zostaviť denný režim alexandrijského človeka na začiatku 3. storočia a potom vytvoriť morálny portrét spoločnosti bohatej na peniaze a zábavu. Autor svoje morálne poučenia prelína najrôznejšími radami, ako viesť dobrý život, pričom sa nie vždy vyhýba trivialite a nevhodnému vkusu (učí nás grgnúť si, odpľuť si a vyčistiť si zuby). Je to charta dobre vychovaného alebo, ako povedal Klement, dobre narodeného človeka.

Tieto praktické rady, ktoré Klement zjavne skopíroval od starovekých moralistov, nás nesmú zviesť na falošnú stopu. Klement nikdy nestráca zo zreteľa svoj cieľ zasievať kresťanskú morálku v súlade s evanjeliom. Všetky princípy prevzaté z gréckeho myslenia sú zaradené do kresťanskej perspektívy a pokresťančené odkazom na evanjelium.

Klementova morálka je náročná. Vyžaduje askézu, ktorá siaha až ku krížu a zavádza mníšsku spiritualitu. Jeho zásluhou je, že písal pre ľudí vo svete bez toho, aby ich zo sveta vytrhával. Skôr zdôrazňoval význam a nevyhnutnosť ich prítomnosti vo svete. Robil to podobne ako svätý František Saleský s presvedčivým šarmom. Vôbec nepohŕdal prírodou a životom, ale vedel prežívať čaro jari a obdivovať rozkvitnuté lúky, keď prechádzal okolo.

Tretie krídlo triptychu tvoria Stromata, čo sa prekladá ako „koberce“. Lepšie by bolo povedať: „Rôzne“ alebo „Pestré poznámky“. Toto dielo je nedokončené. Z viacerých kapitol je vidieť, že sú improvizované a pravdepodobne vznikli priamo z ústnej vyučovacej činnosti. Teológia, filozofia, vedecké štúdie a apologetika sú tu spojené nenútene. Črtajú sa dve témy alebo leitmotívy: vzťah medzi kresťanstvom a gréckou filozofiou a opis dokonalého života, ktorý nám predkladá obraz dokonalého, správneho gnostika, teda veriaceho, ktorý dosiahol poznanie a dokonalosť, a zároveň nám poskytuje traktát o duchovnom živote.

Osem kníh Stromat tvorí rozsiahle dielo, dovtedy najdlhšie, aké sa v kresťanskej literatúre objavilo. Klement bol prvým kresťanským autorom, ktorý vytvoril skutočné literárne dielo. V intelektuálnych dejinách stojí ako skutočný monument. Kresťanský filozof prvý raz tak obšírne písal o vzťahu medzi vierou a poznaním a evanjelium postavil vedľa veľkých svetových filozofií.

Autor sa tu zaoberá najzložitejšími otázkami, ktoré neprestávajú pohýnať ľudské mysle: vzťahy medzi filozofiou a kresťanskou pravdou, štruktúra aktu viery, kresťanský zmysel dejín, zmysel a cieľ manželstva, poznanie Boha, symbolika prírody a Svätého písma, stupne ľudského poznania, cesta kresťanskej dokonalosti.

Klement vo svojich troch dielach pokračoval v Justínovom diele s prostriedkami oveľa rozsiahlejšej vedy. Jeho ambíciou bolo viesť veriacich od viery k poznaniu. „Viera je semeno, poznanie plod.“ Pri výklade Svätého písma, ktoré preňho zostalo knihou kníh, uplatňoval alegorickú metódu, podobne ako dve storočia pred ním Žid Filón Alexandrijský; jeho cieľom bolo vždy objaviť skrytú pravdu, preniknúť od litery k duchu. Homília „Ktorý boháč bude spasený?“ (Quis dives salvetur) nám poskytuje príklad tohto postupu.

Toto pôvabné malé dielo zostáva vďaka svojej téme, stručnosti a sviežemu tónu jedným z najobľúbenejších diel a môžeme dodať: jedným z najaktuálnejších. Klement tu komentuje slávne slová evanjelistu: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva“ (Mk 10, 25; Mt 19, 24; Lk 18, 25). Klement najskôr vyvodzuje význam z Kristových slov. Nemáme ich chápať podľa tela, ale podľa Ducha. Jedine Boh je dobrý. Jeho štedrosti vďačíme za bohatstvo. Tie sami osebe nie sú ani dobré, ani zlé, odrážajú našu dušu. Nie bohatstvo treba zničiť, ale neresti v našich srdciach, ktoré sa u niektorých menia na lakomstvo a u iných na závisť. Bohatý človek je len užívateľom.

Napokon Klement stavia sociálnu otázku do kresťanskej perspektívy, ktorá je osvetlená vierou. Rovnako ako v prípade rodiny a manželstva, aj v tejto oblasti postupuje rozvážne. Sociálna náuka Cirkvi má v ňom svojho skorého predstaviteľa.

Je ťažké preceniť význam Klementa pre rozvoj kresťanstva. Svojmu storočiu, ktoré bolo zamilované do filozofie, ho s rozvážnym pokojom, ako povedal Hans Lietzmann, predstavil ako pravú filozofiu. Ste filozofi? Ja som filozofom viac ako vy. Klementovi sa podarilo zosúladiť svoj ideál kultúry a svoj ideál náboženstva. V dejinách kresťanského myslenia bol prvým teológom, ktorý položil základy kultúry inšpirovanej vierou a kresťanským humanizmom. Toto spojenie sa mu podarilo, pretože v Kristovi našiel Vychovávateľa ľudského rodu.

A tak Klement je predchodcom, vzorom, prameňom, ku ktorému sa musíme stále vracať, najmä ak chceme riešiť otázky, ktoré kladie súčasnosť. Klement mal veľký vplyv na kresťanskú literatúru, takpovediac ju uchvátil. Takéto vysvedčenie mu vystavil John Henry Newman. Mníšska spiritualita čerpá z Klementovho učenia. Klement je otcom ustavičnej modlitby. Určite nie je ľahkým autorom, ale tým, ktorí sa ním zaoberajú, to vynahrádza, podnecuje k uvažovanie. Nakoniec človeka už nepustí.