Irenej Lyonský

† okolo roku 200

Levantskí obchodníci sa od nepamäti vydávali so svojimi prenosnými obchodíkmi na Západ. Len cudzinci sa môžu čudovať, keď v Marseille alebo Lyone stretnú obchodníkov s kobercami alebo predavačov arašidov. Sú tam už dve tisícročia! Boli tam za Vercingetorixa, nachádzali sa tam za rímskej okupácie, ktorej sa páčilo miešať obyvateľstvo svojho obrovského commonwealthu a podporovať kontakt medzi národmi.

Východniari sa v druhom storočí usadili pri brehoch veľkých riek, vo Vienne a Lyone, dvoch susedných hlavných mestách. Hovorili po grécky, rýchlo sa naučili vyjadrovať latinsky a dokonca hovorili aj lámavou keltčinou. Ich milé a príjemné spôsoby si získali Galov, s ktorými obchodovali.

Všetci pochádzali z toho istého regiónu, čo je jav, ktorý možno pozorovať aj pri dnešných migráciách. Niektorí prijali nové Kristovo náboženstvo v Smyrne alebo Pergamone. Praktizovali ho nenápadne, ale bez strachu pred človekom. Radi rozprávali o svojej viere všade, kde sa stretávali, doma, v obchode. Lyončania, ktorým rímske či galské náboženstvo nedávalo nič zaujímavé, sa nechali ovplyvniť a žiadali o krst.

V čase prenasledovania v roku 177 bolo v Lyone približne 1000 kresťanov. Boli medzi nimi právnik, lekár z Frýgie, vznešená Rimanka, mnohí proletári a otroci, deväťdesiatročný biskup a jeho diakon. Biskupovým nástupcom sa stal presbyter Irenej. Bol v plnej sile svojich rokov, múdry, rozvážny, vyrovnaný, pohotový k písaniu i zvádzaniu boja, plný horlivosti v ochrane viery a šírení evanjelia. Zo svojej pozície biskupa videl, že heréza ohrozuje vieru. Stal sa obrancom správneho učenia. Nachádzal sa na samom okraji kresťanského sveta a snažil sa posunúť jeho hranice na sever: cez Dijon, Langres a Besançon až k brehom Rýna.

Kto bol tento mladý biskup? Odkiaľ pochádzal? Irenej pochádzal z Malej Ázie. Ako mnohí jeho krajania, aj on pochádzal z Frýgie, možno zo Smyrny, kde poznal kresťanskú obec a často navštevoval starého biskupa Polykarpa, ako sám rozpráva v liste Florinovi, ktorý nám zachoval historik Euzébius Cézarejský. Florinus upadol  do herézy a Irenej sa ho snažil priviesť späť k pravej viere.

„Keď som bol ešte chlapec, videl som ťa v Malej Ázii pri Polykarpovi. Mal si skvelé postavenie na cisárskom dvore a usiloval si sa získať si Polykarpa. Na vtedajší čas si totiž dokážem spomenúť oveľa lepšie než na to, čo sa stalo nedávno. Lebo to, čo sa zakúsi v mladosti, zrastie s dušou a zostane s ňou jedno. A tak ti môžem presne udať miesto, kde sedával blažený Polykarp a rozprával sa s nami, miesta, kam chodieval, jeho spôsob života a jeho fyzickú podobu, prejavy, ktoré predniesol pred ľudom, a ako hovoril o svojich vzťahoch s Jánom a ostatnými, ktorí poznali Pána, a ako podával ich slová a to, čo od nich vedel o Pánovi, o jeho zázrakoch a jeho učení – skrátka: Ako Polykarp prijal Tradíciu od tých, ktorí na vlastné oči videli Slovo života, to všetko referoval v súlade s Písmom.

Vďaka Božej milosti, ktorá mi bola darovaná, som si to pozorne vypočul a nezapísal som si to na papier, ale do svojho srdca, a vďaka Božej láskavosti o tom znova a znova verne uvažujem. Pred Bohom môžem dosvedčiť, že tento blažený starec, tento apoštolský muž, keby mu priniesli takéto bludné náuky, vykríkol by, zapchal by si uši, svojím zvyčajným spôsobom by povedal: ‚Dobrý Bože, pre aké časy si ma to zachoval, že musím zažívať takéto veci!‘ A utiekol by z miesta, kde stojac alebo sediac počul takéto reči“ ( Euzébius Cézarejský, Cirkevné dejiny V 20, 5 –7.1).

Sotva jedna generácia delila Ireneja od apoštola Jána. Irenejova mladosť bola ešte doma v spomienkach, ktoré s úctou opatrovali svedkovia kresťanských počiatkov. To ho navždy vyznamenalo. Irenej sa narodiť asi okolo roku 140. Na kresťanstvo konvertoval v mladom veku. Nevieme, prečo opustil Malú Áziu. Zdá sa, že cesto sa zastavil Ríme, lebo dobre poznal rímske pomery. Potom prišiel do Lyonu a tam ho biskup Pothinus vysvätil za presbytera.

Irenej sa nachádzal v Ríme, keď prenasledovanie za vlády Marka Aurélia zasiahlo lyonskú cirkevnú obec. Bol doručiteľom posolstva rímskemu biskupovi Eleutérovi. Lyonskí veriaci vystavili Irenejovi žiarivé svedectvo „pre jeho horlivosť za Kristovu zmluvu“.2 Prišiel, aby nastolil mier vo veci montanizmu, ktorý sa práve šíril v oblasti Lyonu aj medzi veriacimi.

Keď sa vrátil, starý biskup bol už po mučeníckej smrti. Irenej sa stal jeho nástupcom. Jeho práca sa rozvíjala na dvoch frontoch: Venoval sa evanjelizácii galského obyvateľstva, najmä vidieckeho, v ktorého jazyku sa pohyboval s ľahkosťou, a začal mohutnú literárnu kampaň na obranu čistoty viery proti gnostickým novotám.

Okolo roku 190 predstúpil ako sprostredkovateľ pri rímskom biskupovi Viktorovi: Ten chcel cirkvi Ázie, ktorá je uchovávateľom najskoršej tradície, autoritatívne predpísať rímsky zvyk sláviť Veľkú noc nie v kalendárny deň (14. nisan), ale v nasledujúcu nedeľu. Irenej si zaiste uvedomoval, že jednota nie je uniformita a že pokoj a harmónia si vyžadujú ústupky od všetkých zúčastnených v druhoradých záležitostiach.

Toto je posledný Irenejov čin, o ktorom vieme. Zomrel asi na začiatku 3. storočia. Svätý Hieronym mu dal titul mučeníka, o spôsobe jeho popravy však mlčí. Tým, ktorí sa čudujú, prečo nie je zaradený medzi cirkevných učiteľov, treba odpovedať, že tento titul sa neudeľuje spolu s titulom mučeník. Ak nie je cirkevným učiteľom, predsa len je jedným z jej Otcov, jedným z najväčších.

Tento muž, ktorý sa prejavuje svojimi skutkami a spismi, je nesmierne príťažlivý. Ako Maloázijčan pôvodom a Gal voľbou je svedkom apoštolského veku a obhajcom úsilia Západu. Na svojom výbežku uprostred barbarov tento muž preukázal jasnozrivý úsudok. Dokázal odhadnúť rozsah a závažnosť fantázií, ktoré prenikali z Východu a ohrozovali Cirkev ako celok. Vďaka Irenejovi sa Lyon stal pre kresťanstvo kvasom jednoty, zárukou trvalosti. Pre veľkých geografická poloha, na ktorej stoja, znamená málo, ale malých vždy nabáda, aby sa priblížili k centru.