Pri príležitosti významných jubileí týkajúcich sa nadviazania medzinárodných vzťahov medzi Vatikánom a Európskou úniou napísal pápež František list, v ktorom Európu vyzýva znovuobjaviť seba samú a predstavuje aj svoj sen o jej budúcnosti. List adresoval štátnemu sekretárovi kardinálovi Pietrovi Parolinovi, ktorý bude reprezentovať Vatikán na pripomienkovom podujatí.

Svätá stolica si tento rok pripomína 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov s Európskou úniou a 50. výročie prítomnosti Svätej stolice ako stáleho pozorovateľa pri Rade Európy. Kardinál Parolin mal pri tejto príležitosti v dňoch 28. - 30. októbra pôvodne navštíviť Brusel a stretnúť sa s vrchnými predstaviteľmi Európskej únie a rovnako i s členmi Komisie biskupských konferencií Európskej únie COMECE, ktorá si tento rok pripomína 40. výročie vzniku. Stretnutia sa však v dôsledku zhoršenia zdravotnej situácie uskutočnia cez videospojenie.

Vybrané časti listu pápeža Františka

Svätý Otec vychádza zo skutočnosti, že pred päťdesiatimi rokmi Svätá stolica začala „spoluprácu s európskymi inštitúciami, ktoré vznikli po Druhej svetovej vojne nadviazaním diplomatických vzťahov s vtedajšími Európskymi spoločenstvami a prítomnosťou Svätej stolice ako stáleho pozorovateľa pri Rade Európy“.

Pápež zároveň pripomína 40-ročné jubileum Komisie biskupských konferencií Európskej únie COMECE, ktorá vznikla v roku 1980. A napokon, tento rok si okrúhle 70. výročie pripomína aj Schumanova deklarácia, ktorá stála pri zrode Európskej únie.

„V našej dobe, ktorá «vykazuje znaky zaradenia spiatočky» (Fratelli tutti, 11), v ktorej čoraz viac prevláda myšlienka konať osve, pandémia predstavuje zásadné rázcestie, nútiace rozhodnúť sa: buď budeme pokračovať po ceste nastúpenej za posledného desaťročia, vedenej pokušením k autonómii, idúc v ústrety rastúcim nedorozumeniam, kontrastom a konfliktom; alebo znovuobjavíme tú „cestu bratstva“, ktorá nepochybne inšpirovala a viedla zakladajúcich otcov modernej Európy, počínajúc práve Robertom Schumanom.“

V liste datovanom 22. októbra, v deň liturgickej spomienky sv. Jána Pavla II., sa ďalej pápež odvoláva na historické slová svojho veľkého predchodcu:
„Aktuálnejšie než kedykoľvek predtým dnes rezonujú slová, ktoré sv. Ján Pavol II. vyslovil pri európskom akte v Santiagu de Compostela: Európa «znovuobjav seba samú, buď sama sebou» (Európsky akt v Santiagu de Compostela, č. 4).“

„Európe by som teda chcel povedať: ty, ktorá si bola počas stáročí liahňou ideálov a teraz sa zdá, že strácaš svoj elán, nezastavuj sa pri hľadení na svoju minulosť ako na album spomienok.“
„Európa, nájdi znova samú seba! Znovuobjav teda svoje ideály, ktoré majú hlboké korene. Buď sama sebou! Nemaj strach zo svojej tisícročnej histórie, ktorá je skôr oknom do budúcnosti, než do minulosti. Nemaj strach z tvojej potreby pravdy, ktorá od starobylého Grécka objala zem, stavajúc na svetlo tie najhlbšie otázniky každého človeka; z tvojej potreby spravodlivosti, ktorá sa rozvinula z rímskeho práva a časom sa stala rešpektovaním každej ľudskej bytosti a jej práv; z tvojej potreby večnosti, obohatenej stretnutím so židovsko-kresťanskou tradíciou , ktorá sa odzrkadľuje v tvojom dedičstve viery, umenia a kultúry.“

„O akej Európe teda snívame pre budúcnosť?“ - pýta sa Svätý Otec a za seba odpovedá:
„Snívam teda o Európe priateľskej k ľudskej osobe a k ľuďom. O zemi, kde je dôstojnosť každého rešpektovaná, kde je osoba hodnotou sama osebe, a nie predmetom ekonomickej kalkulácie či komerčným tovarom.“ (...)
„Snívam o Európe, ktorá je jednou rodinou a komunitou. Miestom, ktoré vie doceniť osobitosti každého človeka či národa, bez zabúdania, že ich spája spoločná zodpovednosť.“ (...)
„Snívam o Európe solidárnej a veľkodušnej. O pohostinnom mieste, kde láska k blížnemu – ktorá je vrcholnou kresťanskou cnosťou – premôže každú formu ľahostajnosti a egoizmu.“ (...)
„Snívam o Európe zdravo laickej, v ktorej sa Boh a cisár rozlišujú, ale nestavajú proti sebe. O zemi otvorenej pre transcendentno, v ktorej ten, kto je veriaci, je slobodný verejne vyznávať vieru a predkladať svoj uhol pohľadu v spoločnosti. Skončili sa časy konfesionalizmov, ale – ako dúfame – aj časy istého laicizmu, ktorý zatvára dvere voči druhým a predovšetkým voči Bohu, pretože je evidentné, že taká kultúra či politický systém, ktoré nerešpektujú otvorenosť k transcendentnu, adekvátne nerešpektuje ľudskú osobu.“

Pápež sa obracia aj na kresťanov Európy a vyzýva ich k aktívnemu vydávaniu svedectva:
„Kresťania dnes majú veľkú zodpovednosť: tak ako kvas v ceste, sú povolaní znovuprebudiť svedomie Európy, aby animovali procesy, ktoré vygenerujú nové dynamizmy v spoločnosti. Vyzývam ich preto, aby sa angažovali s odvahou a rozhodnosťou, aby prinášali svoj príspevok v každej oblasti, v ktorej žijú a konajú.“
Ako píše pápež František, tieto slová pramenia z jeho „starostlivosti duchovného pastiera a z istoty, že Európa má toho ešte veľa čo darovať svetu“.

Starý kontinent nakoniec Svätý Otec zveruje do ochrany jeho patrónov: sv. Benedikta, sv. Cyrila a Metoda, sv. Brigity, sv. Kataríny Sienskej a sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edity Steinovej).