Libanon je podľa katolíckeho kňaza Jána Majerníka, ktorý po tejto krajine sprevádza pútnikov, synonymom dnešného problému Blízkeho východu pre nedostatok vody a nadmerného počtu obyvateľov na malom území. Ako povedal pre Tlačovú kanceláriu KBS, spoločenský konflikt znásobujú emigranti. Palestíncov je asi 500 000 z roku 1948 a Sýrčania, ktorých je okolo 1 500 000 po roku 2011.

Iný dôvod rozdelenia sa podľa Jána Majerníka týka širsej svetovej krízy, rozporu západu a východu. “Libanon bol desaťročia divadlom konfliktu západných a východných mocností v snahe strategicky ovládať Blízky východ. Týkalo sa to predovšetkým občianskej vojny v rokoch 1976- 1990, kde západný svet podporoval miestnych kresťanov, v snahe ospravedlniť svoju sympatiu voči Izraelu, a východ zase cez Sýriu držal stranu mohamedánskej časti obyvateľstva, v nádeji pripojiť Libanon k islamskému bloku. Výsledok bol masová emigrácia krestanov, ktorých pri vzniku moderného Libanonu bolo viac ako 50 percent,” zdôraznil.

Ako vyzerá dnešný Libanon z kresťanského pohľadu? “Libanon je nielen jednou z najkrajších krajín Blízkeho východu, čo sa týka prírodných krás, ale aj najväčšou enklávou kresťanov, maronitov (v komúnii s Rímom), v spomínanej oblasti vôbec. V krajine ich žije viac ako  milión, ale dvakrát tolko v iných častiach sveta, najmä v západnej Európe a na severoamerickom kontinente. O nich sa hovorí, že patria k najinteligentnejším Arabom vôbec. Libanon má fámu banky Blízkeho východu a Bejrút východného Paríža,” povedal Ján Majerník s tým, že mnohí kresťania obývajú tie najkrajšie časti krajiny. Wadi Kadisha, Sväté údolie na libanonských horách, kde sa kresťania sťahovali do uzavretých komunít pred islamizáciou, patria podľa neho do najkrajšich kresťanských skanzenov na celom svete.

O Libanone máme veľa zmienok v Biblii. V úvahe zo záverečnej kapitoly proroka Ozeáša podľa Jána Majerníka vyplýva, že veriaci Žid má nostalgiu za krásou Libanonu, ktorého územia sa historicky nezmocnil pre svoju malú dôveru v Boha. Týrsky kráľ Hiram pošas panovania Šalamúna sa podieľal nielen cédrovým drevom, ale predovšetkým budovateľskými skúsenosťami na stavbe  jeruzalemského chrámu. Jeden z najznámejších prorokov Starého Zákona, Eliás, prežil obdobie sucha v Sarepte pri Sidone pod strechou vdovy.

Libanonská tradícia spája dobrodružstvo proroka Jonáša a veľkej ryby na lokálnom pobreží. Prorok Ezechiel venuje niekoľko svojich kapitol bohatstvu pobrežného mesta Týru a varovania Božieho trestu za hriech mesta, ktorý je zrejme narážkou zničenia Týru Alexandrom Veľkým. “Je zaujimavé, ze sám Kristus strávil so svojimi učeníkmi v okolí južných fénických miest Týru a Sidonu neurčité obdobie po sťatí Jána Krstiteľa. Evanjeliá nespomínajú iné mesto ako Jeruzalem na palestínskom území. Chcel Pán zaučiť apoštolov do nastávajúcej misijnej činnosti? Mesto Sidon v tradíciách spomína na postavu učeníka Petra a obe mestá v apoštolských skutkoch sa zmieňujú o pobyte apoštola Pavla,” upozornil Ján Majerník.

Dnes, po drastickom obmedzení vzájomných kontaktov s Palestínskym prostredím, libanonskí kresťania slávia krst Pána Ježiša pri jednom z pramenov Jordána v blízkosti lokality Marj Ayun a premenenie Pána na severnom úpätí Hermonu. Magdoushe na západnom úpätí horskej reťaze Manara, a v blízkosti Sidonu, je dobre dokumentované miesto pritomnosti Matky Božej počas misijného pobytu Jeziša na libanonskom území, dodal.

Moderne libanonské územie dnes navštevujú kresťania z celého sveta, nielen kvôli častým referenciám v Svätom Písme. “Dôvodom je postava mystického pustovníka Charbela Makhloufa. Tento pustovník sa stáva známym až po svojej smrti v roku 1898. Podľa rozprávania lokálnych nomádov z jeho hrobu vyžarovalo v noci svetlo a podľa hodnoverných overení z nerozloženej exhumovanej mŕtvoly vytekal zvláštny olej. Mnoho ľudí bolo zázračne uzdravených na jeho príhovor,” povedal Ján Majerník, podľa ktorého Amaya, miesto jeho hrobu a pustovne nazývaju dnes miestni maroniti "Lurdami Blízkeho východu".

Žiaľ, Libanon napriek mnohým pozitívnym predispozíciám, je dnes podľa slovenského katolíckeho kňaza finančne zbankrotovaná krajina. Už rok sprevádzajú verejné dianie štrajky frustrovaného obyvateľstva pred nezodpovednosťou politických elít zabezpečiť minimálnu materiálnu istotu. “Pre náhodného návštevníka je Libanon krajinou paradoxov. Od supermoderných presklených železobetónových štruktúr západneho Bejrútu až po chudobné oblasti šítskych a sunitských komunít a najmä stanové zariadenia utečeneckých táborov bez minimálnych hygienických zariadení, vytvára skôr zmiešaný pocit, zle riadenej a neusporiadanej spoločnosti."

"Nebezpečenstvo Covidu-19 ešte viac izolovalo túto perlu Blízkeho východu od okolitého sveta. Prekonanie tejto krízy môže eventuálne pomôcť turistickému potenciálu krajiny, hoci turizmus do Libanonu stagnuje pre politickú nestabilitu už niekoľko rokov,” konštatoval Ján Majerník. Oživenie a záchrana Libanonu od nás kresťanov vyžaduje podľa neho modlitbu a všestranný záujem prehĺbiť kontakty, najmä s kresťanskou zložkou obyvateľstva. “V širsom rozmere však ide o konštruktívny vstup kresťanov celého sveta do politického diania, aby odstrašujúci osud Libanonu nebol zajtra normou pre vládnuce finančné elity v snahe určenia nového svetového poriadku,” dodal.

Dnešný štát Libanon, antická Fenícia - vynálezca antickej abecedy - je územný celok, ktorý vytvorili po prvej svetovej vojne Francúzi spolu s Britmi. “Geografické mapy nového rozdelenia Blízkeho východu, ktoré vznikali z koncepcie politických stratégií, chrániť imperialistické záujmy západných mocností, nebrali do úvahy legitímne námietky miestnych zúčastnených strán,” upozornil Ján Majerník.

Dnešný Libanon má niečo vyse 10 000 kilometrov štvorcových, na východom pobreží Stredozemného mora a je ohraničený dvoma politickými rivalmi oblasti Sýriou zo severu a východu a Izraela na juhu. Krajinu tvoria dve horské reťaze - Libanonské vrchy presahujúce 3000 metrov na východe nížiny Stredozemného mora a suchšia reťaz Antilibanonu východne od údolia Bekaa s Najvyšším vrcholom biblického Hermonu 2 814 metrov. Relatívne malé územie je križovatkou dôležitých riek oblasti. Na juhu pramení jeden z troch prameňov Jordánu, rieka Litani je exkluzívnou len pre Libanon a pretína ho z juhovýchodu na juhozápad a rieka Orontes, v minulosti dôležitá obchodná tepna, doprevádzala cestovateľov z Mezopotánie smerom do Egypta.

Obyvateľstvo, počtom zrovnateľné so Slovenskom, je podľa Jána Majerníka bolestne rozdelené do štyroch skupín. Kresťanov, drúzov, sunitov a šítov. Každá z týchto frakcií má svoje vojsko a politický prezident krajiny je kresťan, predseda vlády sunita, minister národnej obrany drúz a predseda parlamentu šíta. Po minulotýždňovom výbuchu v bejrútskom prístave s vyše 170 mŕtvymi a 5000 zranenými sa Libanon, ktorý sa už predtým nachádzal v ekonomicko-sociálnej kríze, ocitol vo vážnom kolapse a politickej kríze. Miestna Cirkev nasadila do pomoci obyvateľstvu svoje štruktúry v rámci krajiny a vyvíja aktivitu i žiadosťami o pomoc zo zahraničia.