Pomôžte nám dokončiť rozprávku a vyhrajte skvelé ceny v našej súťaži. Prečítajte si náš príbeh a doplňte vaše pokračovanie.

Ako to funguje?

V piatok 26. júna sme začali čítať rozprávku Stratený dáždnik. Avšak, prečítali sme len jej začiatok. A vašou úlohou bude tento príbeh postupne dopĺňať. Poštou, e-mailom alebo telefonicky sa budete môcť zapojiť so svojimi námetmi. Spomedzi nich vždy jeden vyberieme a pripojíme k začiatku rozprávky. A takto to bude pokračovať každý týždeň. Vždy v piatok o 16:00 si vo svetielku prečítame dlhšiu a dlhšiu rozprávku, ktorú budete dopĺňať práve vy - naši svetielkáči. 

Ako sa dostať k výhre?

Príbeh Stratený dáždnik môžete "posunúť" podľa svojich predstáv dvomi základnými spôsobmi. Po odvysielaní piatkového svetielka (a prípadnom prečítaní aktuálneho stavu príbehu na webe lumen.sk) nám môžete poslať svoju verziu pokračovania rozprávky. Ozvať sa dá e-mailom na svetielko@lumen.sk alebo poštou na adresu Rádio LUMEN, Kapitulská 2, 974 01, Banská Bystrica. Ak sa takto zapojíte do našej súťaže, na konci prázdnin môžete vyhrať našu hlavnú cenu: postavičku Jinglíka, spoločenskú hru MONDO a knihu Cesta za malým princom. 

Podrobné informácie o súťaži a výhrach nájdete TU

AKTUÁLNY STAV PRÍBEHU

Zatiaľ čo rodičia odišli z domu, deti nastúpili do autobusu a viezli sa domov. Keď autobus prišiel na zastávku najbližšie k ich domu, rodičia práve dorazili do parku. ,,Peťo, čo ak nás rodičia šli hľadať a my budeme doma a oni si budú myslieť, že nás niekto ukradol, alebo sme odišli niekam ďaleko?" strachovala sa Janka. ,,Neboj sa. Doma im zavoláme a povieme im, aby sa vrátili, že sme doma," upokojoval ju Peťo.

,,A čo bude s Bielkom?!" spýtala sa Janka. ,,Povieme o našom zážitku a Bielkovi rodičom a oni zavolajú na políciu," povedal Peťo sestre. ,,A povieme im aj o tých pytliakoch?" spýtala sa Janka, aby pred rodičmi niečo nepoplietla. ,,Jasné, že im to povieme, bez toho by sa to ťažko vysvetľovalo," odpovedal Peťo. ,,A čo ak nám neuveria?!" vyzvedá ďalej Janka. ,,Tak potom ich tam zavedieme, aby to videli na vlastné oči,“ povedal Peťo.

Keď prišli domov, zistili, že nikto nebol doma. „Vidíš, povedala som ti, že sa o nás báli a išli nás hľadať,“ povedala Janka. „Tak im zavolám a poviem, že sme už doma,“ odvetil Peťo a už aj išiel do kuchyne pohľadať telefón. V kuchyni mali veľký biely telefón, ktorý pripomínal skôr obdobie, keď ešte neexistovali mobily, než súčasnosť. „Už to zvoní,“ povedal Peťo. „Počkaj, niečo počujem,“ vykríkla Janka a pokračovala: „Veď to je predsa zvonenie našej mamy!“

Janka sa išla sa z kuchyne pozrieť za zvukom mobilu. „Peťo, môžeš to položiť,“ zakričala napokon Janka z obývačky: „Mama si zabudla zobrať mobil,“ prišla k Peťovi a ukázala mu mobil. „Tak skús ešte zavolať ockovi,“ navrhla Janka. Na chvíľu sa Peťovi zdalo, že otec zdvihol. „Oci?“ spýtal sa do telefón Peťo. V telefóne sa však ozval iba ženský hlas, ktorý dookola opakoval: Volaná stanica je dočasne nedostupná. Zavolajte neskôr prosím! „Ocko má svoj mobil vypnutý,“ povedal Peťo.

Keď sa pozreli von oknom, všimli si, že pred ich domom na ulici sa blýska. Odrazu doma zhasli všetky svetlá. Súrodencov obklopila hrôzostrašná temnota. „Peťo, ja sa bojím!“ vykríkla Janka. „Neboj sa, to len vypadol prúd. O chvíľu naskočí,“ upokojoval sestru. „No dobre, ale čo budeme robiť?“ spýtala sa brata. „Všetko bude dobré, na začiatok idem zatiaľ nájsť nejakú baterku, alebo sviečku , aby sme nezostali po tme,“ povedal Peťo. (doplnené 24. júla)

Peťo hľadal a hľadal, nakoniec aj našiel. Na povale v krabici ležala stará a zaprášená mamina baterka. Najskôr sa nechcela zapnúť, ale keď ňou Peťo trochu zatriasol, odrazu povalu zalialo svetlo. „Janka, pozri, čo som našiel,“ išiel natešený Peťo ukázať sestre baterku. „Hurá, aspoň sa už nebudem tak veľmi báť,“ povedala Janka. V tom obaja začuli silný buchot na dvere. „Peťo, čo sa to deje?“ spýtala sa Janka a silno objala svojho brata. „Upokoj sa, to možno len niekto búcha na dvere. Pretože keď nefunguje elektrina, nefunguje potom ani zvonček. Pôjdem sa pozrieť k dverám,“ povedal Peťo a odišiel sa pozrieť, kto to tak búcha na dvere.

Keď otvoril dvere, boli tam iba dedko s babkou, ktorí prišli pozrieť vnúčatá na víkend. A obaja boli zvedaví, kde majú rodičov, a kde Bielka. Peťo s Jankou dedkovi a babke porozprávali všetko poporiadku. Aj o tých pytliakoch. A aj o plagáte na autobusovej zastávke. Babka s dedkom boli celý čas ticho a iba počúvali. Keď Peťo s Jankou skončili, babka sa zamyslela a povedala: ,,No dobre, a prečo tu len tak sedíme? Mali by sme tých vašich rodičov ísť hľadať. Keď hľadajú svoje deti po meste v takom nečase." ,,Áno, máš pravdu, babka." pritakala Janka.

Ale mama s ockom sa už vracali domov. Keď sa už babka s dedkom a súrodencami chystali ísť ich hľadať do mesta a otvorili dvere, stáli v nich mama s ockom. Deti sa veľmi potešili, že mohli byť znova s nimi. Mama s ockom sa išli prezliecť, lebo vonku veľmi premokli. Babka zatiaľ všetkým v kuchyni uvarila teplý čaj. Po asi hodine sa zrazu všetky svetlá opäť rozsvietili. „Hurá, konečne elektrina,“ potešili sa deti a išli si pustiť televízor. „Ach, táto dnešná mládež, bez televízora a telefónu ani na krok!“ mrmlal si dedko popod nos.

„Aká som rada, že sa vám nič nestalo,“ potešila sa mama. „A kde je Bielko?“ spýtal sa ocko. Janka s Peťom porozprávali svoju neuveriteľnú príhodu aj rodičom. „Nehneváte sa?“ spýtala sa Janka a urobila pritom na rodičov psie oči. „Ale pravdaže sa nehneváme,“ povedal ocko pokračoval: „Veď to predsa nebola vaša vina.“ Ako to dopovedal, hneď aj objal Janku a Peťa. ,,Nejako si to s nimi vybavíme, dobre?" povedali rodičia. Janka len smutno povedala Peťovi: ,,Dúfam, že toho nášho Bielka dostaneme späť!“ (doplnené 31. júla)

A ako to bude ďalej? To je na vás, milí svetielkáči. Napíšte nám pokračovanie nášho príbehu e-mailom na svetielko@lumen.sk alebo poštou na Rádio LUMEN, Kapitulská 2, 974 01, Banská Bystrica. Poponáhľajte sa, aby ste to stihli do najbližšieho piatkového svetielka 7. augusta o 16:00.