„Na konci Štyridsiatnice... žiadame vidieť Svätý týždeň tvojho umučenia.“

Týmito slovami, spievanými na večierni v piatok pred Kvetnou nedeľou, sa končí Štyridsiatnica a veriaci byzantského obradu (t.j. gréckokatolíci i pravoslávni) vstupujú do každoročnej spomienkovej slávnosti Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Začína sa Lazárova sobota. Dvojsviatok Lazárovho vzkriesenia a Pánovho vstupu do Jeruzalema sa v liturgických textoch nazýva „prelúdium kríža“, jeho význam sa manifestuje lepšie v kontexte Veľkého týždňa: „Aby si potvrdil vieru vo všeobecné zmŕtvychvstanie, pred svojím utrpením si vzkriesil Lazára z mŕtvych,“ spieva sa na božskej liturgii v Lazárovu sobotu.

Lazárova sobota sa slávi ako nedeľa, teda oslavuje sa vzkriesenie, hoci za normálnych okolností je sobota venovaná spomienke na zosnulých. Radosť, ktorá zaznieva na bohoslužbe, zdôrazňuje hlavnú tému: blížiace sa Kristovo víťazstvo nad podsvetím. V Biblii podsvetie znamená smrť a jej univerzálnu moc, neodvratnú noc a deštrukciu, ktorá pohlcuje každý život, celý svet uväzňuje do svojho ničivého tieňa. Ale hľa, pre vzkriesenia Lazára, „celé podsvetie je roztrasené“; je to začiatok rozhodujúceho duelu medzi životom a smrťou, duelu, ktorý nám dáva kľúč k celému liturgickému tajomstvu Paschy. Pre ranú Cirkev bola Lazárova sobota „ohlásením Paschy“; vskutku táto sobota ohlasuje a už aj zjavuje nádherné svetlo a pokoj nasledujúcej soboty: Veľkej a Svätej soboty, soboty oživujúceho hrobu, ktorý vydá život. Treba dobre pochopiť predovšetkým to, že Ježišov priateľ Lazár zosobňuje každého z nás a celé ľudstvo a že Betánia, domov človeka Lazára, je symbolom celého sveta obývaného človekom.

Kvetná nedeľa

Z liturgického hľadiska sa Lazárova sobota javí ako predsviatok Kvetnej nedele, v ktorú oslavujeme Pánov vstup do Jeruzalemu. Tieto dva sviatky majú spoločnú tému: triumf a víťazstvo. Sobota odhaľuje nepriateľa, ktorým je smrť, nedeľa ohlasuje víťazstvo ako triumf Božieho kráľovstva, ako prijatie svojho jediného Kráľa, Ježiša Krista, svetom.

Slávnostný vstup do svätého mesta bol v Ježišovom živote jeho jediným viditeľným triumfom. Až do toho dňa Ježiš dobrovoľne odmietal akýkoľvek pokus oslavovať ho. Len šesť dní pred Paschou Ježiš nielenže rád akceptuje túto príhodu, ale ju aj vyvolá. Tým, že do bodky dovŕšil to, čo povedal prorok Zachariáš - „hľa, tvoj kráľ ti prichádza ... nesie sa na oslovi (Zach 9,9) -, Ježiš jasne ukázal, že chcel byť uznaný a hlasne uvítaný ako Mesiáš, Kráľ a Vykupiteľ Izraela.

Evanjeliové rozprávanie zdôrazňuje v skutočnosti všetky tieto mesiášske črty: palmové ratolesti, volanie hosana, prevolávanie Ježišovi ako synovi Dávida a Kráľovi Izraela. Dejiny Izraela dosahujú svoj účel: taký je zmysel tejto príhody. Zmyslom dejín Izraela bolo ohlásiť a pripraviť Božie kráľovstvo, príchod Mesiáša. Dnes sú tieto dejiny dovŕšené, pretože kráľ vstúpi do svojho svätého mesta, a v kráľovi sa naplnia všetky proroctvá a celé očakávanie Izraela. Kráľ slávnostne otvára svoje kráľovstvo.

Liturgia Kvetnej nedele pripomína túto príhodu; s ratolesťami v rukách sa stotožňujeme s jeruzalemským ľudom, s ním pozdravujeme pokorného Kráľa, pričom mu voláme hosana. Ale aký má zmysel toho všetko pre nás dnes?

Predovšetkým vyznávame, že Kristus je náš Kráľ a náš Pán. Veľmi často zabúdame, že Božie kráľovstvo už bolo inaugurované a že v deň svojho krstu sme sa stali jeho občanmi a sľúbili sme, že svoju vernosť tomuto kráľovstvu budeme klásť nadovšetko.

Musíme vždy pamätať, že niekoľko hodín Kristus bol naozaj Kráľom na zemi, v tomto svete, ktorý je náš. Len niekoľko hodín a v jedinom meste. Ale ako sme v Lazárovi spoznali obraz každého človeka, tak môžeme vidieť v tomto meste mystické centrum sveta a celého stvorenia. Taký je biblický zmysel Jeruzalema, ohniska celých dejín spásy a vykúpenia, svätého mesta príchodu Boha. Preto kráľovstvo slávnostne otvorené v Jeruzaleme je univerzálnym kráľovstvom, ktoré zahŕňa všetkých ľudí a celé stvorenie... Niekoľko hodín, a napriek tomu tieto hodiny sú rozhodujúce; je to Ježišova hodina, hodina, keď Boh dovŕšil každý svoj sľub a každú svoju vôľu. Táto hodina je na konci celého prípravného procesu, ktorý je zjavený v Biblii. Táto hodina je zavŕšením všetkého, čo Boh urobil kvôli človeku. A tak táto krátka hodina Kristovho pozemského triumfu nadobúda večný význam. Uvádza realitu kráľovstva do nášho času, do všetkých hodín, pričom z tohto kráľovstva robí to, čo dáva času zmysel a konečný účel. Od tejto hodiny bolo kráľovstvo zjavené svetu a jeho prítomnosť súdi a premieňa ľudské dejiny.

Keď v najslávnostnejšej chvíli liturgickej slávnosti prijímame ratolesť z rúk kňaza, obnovujeme svoju prísahu svojmu Kráľovi a vyznávame jeho kráľovstvo ako konečný účel a náplň svojho života. Vyznávame, že všetko v našom živote a vo svete patrí Kristovi, že nič nemôže byť odňaté jedinému a jednému Pánovi, a že nijaká oblasť našej existencie sa nevymyká jeho moci, jeho spáse a jeho vykupiteľskému činu. A ohlasujeme univerzálnu a úplnú zodpovednosť Cirkvi za dejiny ľudstva a dosvedčujeme jej univerzálnu misiu.    

Zdroj: Alexander Schmemann, Holy Week.