Celková čiastka
Zostávajúci čas
Irackí kresťania sa cítia v ohrození po vystupňovaní napätia medzi USA a Iránom. Žiadajú umiernenosť a dialóg, aby sa vyhlo vojne. K situácii po zabití iránskeho generála Solejmáního v Iraku útokom americkej armády sa vyjadril chaldejský patriarcha a kardinál Louis Raphael Sako:
„Iračania sú ešte aj dnes v istom štádiu hlbokého šoku z toho, čo sa stalo minulý týždeň. Ich najväčšou a najhlbšou obavou je to, že ich krajina Irak by sa mohla premeniť na bojové pole namiesto toho, aby bola suverénnou krajinou, schopnou chrániť vlastných občanov a garantovať im blaho."
Kardinál Sako si myslí, že by bolo nanajvýš múdre a vhodné zvolať okrúhly stôl, ktorý by dal dohromady všetky zainteresované strany: „Od všetkých sa žiada umiernenosť, aby ukázali rozumný a civilizovaný dialóg, racionálne konanie a múdre zmýšľanie, s cieľom uchrániť Irak od následkov nepredstaviteľného dosahu.“
Kto sú chaldejskí kresťania?
V prvých storočiach cirkevných dejín kresťanské posolstvo padlo na úrodnú pôdu nielen v Rímskej ríši. Aj východne od hraníc rímskej provincie Sýria vznikli cirkevné obce, z ktorých vzišla samostatná patriarchálna východosýrska cirkev s jurisdikčným centrom v Seleukii-Ktesifone, hlavnom meste Perzskej ríše (v blízkosti dnešného irackého Bagdadu).
Dedičkami východosýrskej tradície „Cirkvi Východu“ sú dnes Asýrska cirkev Východu, Starobylá cirkev východu, Chaldejská katolícka cirkev a Sýrsko-malabarská katolícka cirkev.
Chaldejská katolícka cirkev vzišla z Asýrskej cirkvi Východu
Už v 13. storočí pôsobili medzi veriacimi Asýrskej cirkvi Východu katolícki misionári, hlavne dominikáni a františkáni. K prvej formálnej únii došlo v roku 1340, keď do cirkevného spoločenstva s Rímom vstúpilo niekoľko asýrskych biskupov na Cypre, no čoskoro bola prerušená. Na Florentskom koncile (1445) bola síce obnovená, no vydržala len päť rokov. Koncil tiež zaviedol pre asýrskych kresťanov zjednotených s Rímom označenie „Chaldejci“.
Trvalejšie zjednotenie s Rímom sa podarilo uskutočniť až v polovici 16. storočia. V pozadí únie bola nespokojnosť s dedičným preberaním úradu patriarchu (z celibátneho strýka na synovca), ktoré v polovici 15. storočia zapustilo korene v Asýrskej cirkvi Východu. V reakcii na škandalózne vládnutie patriarchu Šimona bar Mamu sa traja biskupi so svojimi veriacimi v roku 1552 zhromaždili v kláštore Rabban Hormizd pri Mosule a zvolili za patriarchu jeho predstaveného Jána Sulaqu, pričom Šimona bar Mamu vyhlásili za zosadeného. Synoda vyslala Jána Sulaqu do Ríma, aby sa mohol lepšie presadiť proti svojmu konkurentovi.
Ján Sulaqa zložil v Ríme 15. februára 1553 katolícke vyznanie viery. Na konzistóriu 20. februára bol potvrdený za „patriarchu Chaldejcov“. Keďže sa považoval za prirodzeného dediča východosýrskej tradície, prijal meno Šimon VIII. Za biskupa ho 9. apríla vysvätil pápež Július III., ktorý mu 28. apríla osobne položil na plecia pálium, čím sa začali písať dejiny patriarchálnej Chaldejskej katolíckej cirkvi.
Dlhodobý zápas medzi oboma cirkvami
Šimon VIII. sa vrátil do vlasti aj s dvomi dominikánmi ako poradcami a usídlil sa v Diyarbakire. Úprimne sa usiloval získať svoj ľud pre Katolícku cirkev. Asýrsky patriarcha sa však jeho pôsobeniu urputne bránil. Šimona napokon nechal uväzniť a v roku 1555 popraviť paša z Amadye. Bol to začiatok dlhotrvajúceho konfliktu medzi nekatolíckymi Asýrčanmi a katolíckymi Chaldejcami. V priebehu 250 rokov bolo cirkevné spoločenstvo s Rímom viackrát prerušené. K stabilizácii situácie došlo až v roku 1830, keď Pius VIII. potvrdil chaldejský patriarchát.
Chaldejská katolícka cirkev v súčasnosti
Chaldejská cirkev je dnes jedinou spomedzi východných katolíckych cirkví, ktorá je väčšia ako jej pravoslávny náprotivok. Hlási sa k nej vyše 400-tisíc veriacich. Desať eparchií má v Iraku, štyri v Iráne, ďalšie štyri na Blízkom východe, dve v USA, po jednej v Sýrii, Turecku, Austrálii a Kanade. Chaldejskí katolíci žijú aj v Jordánsku a Jeruzaleme. Chaldejským patriarchom je od roku 2013 Louis Raphaël I. Sako, ktorý sídli v irackom hlavnom meste Bagdade. V roku 2018 ho pápež František kreoval na kardinála.
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram