Celková čiastka
Zostávajúci čas
Na druhom ekumenickom koncile, ktorý sa uskutočnil v roku 381 v Konštantínopole, zídení biskupi definovali božstvo Ducha Svätého.
Príslušné vieroučné vyjadrenie – aj s neskorším dodatkom „i Syna“ (Filioque) – si pripomíname dodnes, keď počas nedeľnej bohoslužby v rámci Nicejsko-konštantínopolského symbolu vyznávame:
„Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca (i Syna). Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril skrze prorokov.“
Veriaci v trojjediného Boha sa takto hlásia k viere v božstvo a personalitu Ducha Svätého. Inými slovami: Svätý Duch nie je neosobnou silou či energiou, ale treťou božskou osobou Najsvätejšej Trojice.
Táto viera je spoločným dedičstvom nielen Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi, ale aj tradičných protestantských cirkví.
Spomedzi uvedených cirkví najsilnejšie zdôrazňuje božstvo a personalitu Svätého Ducha práve východná Cirkev. Zámerne som nenapísal Pravoslávna cirkev. Pretože práve spomenuté platí nielen o pravoslávnych, ale aj o gréckokatolíkoch.
Aj východná Cirkev pozná a používa len málo modlitieb ku Svätému Duchu, ale v každom prípade počet jej modlitieb adresovaných Bohu Synovi je podstatne menší než počet modlitieb adresovaných Bohu Otcovi. Zodpovedá to starokresťanskej tradícii. V každom prípade vo východnej tradícii sotva existuje nejaká modlitba, ktorá by sa nekončila trojičnou doxológiou Otca i Syna i Svätého Ducha.
Vo východnej Cirkvi sa takmer všetky bohoslužby začínajú hymnom z večierne sviatku Zostúpenia Svätého Ducha – Svätej Päťdesiatnice:
„Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď a prebývaj v nás. Očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše."
Celková čiastka
Zostávajúci čas
Info: +421 48/471 0810 Po-Pia 09:00-15:00 Facebook Instagram