Šíriaci sa koronavírus vytvára podľa arcibiskupa Cyrila Vasiľa hranice komunikácie. Ako povedal vo videorozhovore, ktorý bude v utorok zverejnený na webe žilinského Týždňa kresťanskej kultúry, dnes si zakrývame svoju tvár, ale tým, že človek si zakryje tvár, stráca schopnosť komunikovať. „V Taliansku existuje zákon, ktorý zakazuje chodiť zahalený na verejnosti s výnimkou Benátskeho karnevalu. Teraz je naopak prikázané chodiť so zahalenou tvárou. Je to akási zvláštna forma prvej hranice,“ uviedol s tým, že skrývanie sa pred Božou tvárou alebo hľadenie do Božej tváre poznáme aj z Biblie. Ľudská tvár je podľa arcibiskupa Cyrila Vasiľa silným výrazovým komunikačným prostriedkom. „Možno výraz tváre vie povedať viac ako vyslovené slovo,“ konštatoval.

Vladyka Cyril Vasiľ chápe všetky zdravotné dôvody, pre ktoré si v súčasnosti zakrývame tváre, ale podľa neho takáto situácia vytvára prvé hranice, hranice našej komunikácie. „Vytvára hranice podvedomej, či vedomej úmyselnej zmeny kultúrnych návykov, ako je napríklad podanie ruky. U nás je to znak dohody, priazne, priateľstva. Musíme ho obmedziť. Na východe sa každý s každým objímame. Teraz úmyselne vytvárame hranicu, udržiavame dvojmetrovú vzdialenosť. Je to vedomé vytváranie hraníc, ktoré chcem prijať z vyššieho dôvodu. Tým je zachovanie života a zdravia. Ak sa musím v niečom obmedziť, mal by som spraviť niečo navyše. Napríklad zavolať starým rodičom, ak ich nemôžem navštíviť. Prihovoriť sa ľuďom. Ak som ochotný akceptovať hranicu z vyšších dôvodov, potom by som si mal uvedomiť, že si musím budovať iné mechanizmy. Uvedomiť si, že uzatvorenie nie je skutočné, lebo môj duch zostáva slobodný a je ochotný prekročiť tieto hranice,“ zdôraznil.

Človek si počas života podľa arcibiskupa Vasiľa vytvára drobné istoty. „Dieťa potrebuje napríklad cumlík. Človek si vytvorí komfortnú zónu, že si nikoho nepripustí k telu. Ale nepripustiť si niekoho k telu znamená, že sa chránim, ale zároveň sa ochudobňujem,“ povedal.

Každý prejav lásky je podľa neho rizikom. Vladyka Cyril spomenul aj vtip, v ktorom otec nútil mladého syna, aby sa už oženil. On mu povedal: „Otec, tebe bolo dobre. Ty si si bral našu mamu, ale ja si mám zobrať cudziu ženu?“ Arcibiskup Vasiľ upozornil, že zamilovanie je prekročenie hraníc pohodlnostni, vlastnej istoty vo svojom ja a otvorením sa druhému, cudziemu, ktorý naraz už nie je cudzí, ale stáva sa súčasťou môjho života. „To je otvorenie sa aj v iných vzťahoch. Pápež František hovoril, že jedna vec je dať žobákovi peniaze, druhá je pozrieť sa mu do očí, prihovoriť sa mu a dalšia podať mu ruku. Dôležitejšie ako darovaná minca je prelomenie hraníc. Dať žobrákovi peniaze znamená splniť si povinnosť, ale uchrániť si tým svoje hranice, lebo ten človek nevkročil do môjho vnútra. Stále zostáva mimo mňa, zostáva cudzí, ktorému pomáham, aj keď kvôli svedomiu a kresťanskej láske,“ povedal.

Cyril Vasiľ zdôraznil, že Kristus sa stal človekom, naplno. „Nepomohol človeku len zvonku, ale stal sa naplno človekom. To je najvyšší obraz, čo znamená prelomiť hranice nielen našich kritérií, ale aj nekonečnej odlišnosti, ktorá je medzi nekonečným Bohom a obmedzeným stvorením. Boh prekročil hranice, že sa obmedzil a vstúpil do ľudských vzťahov. To je tá najšialenejšia výzva na prekračovanie hraníc, ktorú máme,“ dodal.

Týždeň kresťanskej kultúry je multižánrovým kultúrnym festivalom s históriou od roku 2009, kedy sa konal nultý ročník. Organizujú ho Inštitút Communio, n. o. a EKUZA. Tento ročník bude od 26. septembra do 4. októbra 2020. Časť programu sa kvôli pandémii koronavírusu presúva do virtuálneho priestoru. Rozhovory sprístupnia na webovej stránke tkkza.sk. 

Cieľom podujatia je približovanie významných udalostí našej histórie, života a diela významných osobností a hlavne sprítomňovanie myšlienkového presahu uvedených udalostí a tvorby do našej kultúrnej prítomnosti. Chceme prehlbovať spoluprácu kultúrnych inštitúcií s cirkevnými, občianskymi a záujmovými subjektmi. Zároveň podporiť spoluprácu jednotlivých cirkví a náboženských spoločností, šíriť konfesionálnu toleranciu a ekumenizmus.

Inštitút Communio (www.icommunio.sk) je nezisková organizácia, založená v roku 2010. Pôsobí v Žiline. Do jej portfólia patria okrem Týždňa kresťanskej kultúry aj ďalšie aktivity ekumenického charakteru - vydáva mesačník Naša Žilinská diecéza (náklad 6000 kusov),organizuje diskusie na duchovné a spoločenské témy. Ekuza je neformálne združenie cirkví pôsobiacich v Žiline. Vzniklo v roku 1999. Okrem Týždňa kresťanskej kultúry každoročne organizuje v meste Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, modlitby za mesto počas Staromestských slávností alebo modlitby žien.