Pápež František už po deviaty raz vymenoval nových kardinálov. Kolégium kardinálov, ktoré vytvára, sa čoraz viac stáva odrazom jeho myslenia a pôvodu.

Načasovanie bolo dobre zvolené. V spravodajsky chudobnom čase rímskych letných horúčav pápež František v nedeľu napoludnie na Námestí svätého Petra prekvapivo oznámil svoje deviate „konzistórium“ na vymenovanie nových kardinálov. Dobre zvolený je aj čas plánovaného stretnutia starých a nových kardinálov: 30. september je predvečer svetovej synody. Vtedy sa v Ríme zíde približne 360 biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov z celého sveta, aby štyri týždne diskutovali o budúcnosti Katolíckej cirkvi v čase kríz v Cirkvi a spoločnosti.

Pozornosť médií voči tejto udalosti sa pravdepodobne prenesie aj na stretnutie kardinálov. A niektorí z novo povýšených duchovných sa ujmú vedúcich úloh na svetovej synode.

Predovšetkým argentínsky arcibiskup Victor Fernandez, ktorý práve nastúpil do svojho nového úradu najvyššieho strážcu viery Katolíckej cirkvi. Argentínsky teológ bol dlho považovaný za „ghostwritera“ pápeža Františka. Dokonca sa hovorí, že zohral dôležitú úlohu pri formulovaní textov pre svetovú synodu.

Fernandez je vyčnievajúcim a typickým predstaviteľom kardinálskeho kolégia, ktoré František zmenil v deviatich etapách. Nikdy predtým nebolo medzi budúcimi pápežskými voliteľmi toľko „Hispanics“ z Latinskej Ameriky a Španielska a nikdy predtým nebolo medzi nimi toľko ľudí, ktorí sa svojím zmýšľaním podobajú na vládnuceho pápeža. To by mohlo mať dôsledky pre bližšiu budúcnosť Katolíckej cirkvi.

Lebo osoby mladšie ako 80 rokov v tomto kolégiu budú v podstate tvoriť zhromaždenie, ktoré o niekoľko rokov zvolí budúceho pápeža. Či Fernandez preto bude duchovným synom Františka, to je predsa len otvorenou otázkou.

Európania už nie sú takí dominantní

Od oznámenia nových kardinálskych mien sa vatikánski augurovia zaoberajú predovšetkým tým, ako bude zložené budúce volebné grémium. Poznamenáva sa, že ďaleko pokročila globalizácia kolégia, v ktorom kedysi dominovali Taliani a Európania. Dvadsaťštyri Latinskoameričanov, dvadsaťtri Ázijčanov a devätnásť Afričanov spolu už tvorí takmer polovicu budúceho volebného kolégia. S päťdesiatimi dvoma kardinálmi Európania naďalej tvoria silnú skupinu. Sú však všetko, len nie homogénny blok – predovšetkým vďaka veľkým cirkevno-politickým kontrastom medzi východnou a západnou Európou.

A tak okrem geografickej klasifikácie zohrávajú rolu aj spoločné jazykovo-kultúrne črty. V čisto národných kategóriách tvoria Taliani stále najväčšiu skupinu so štrnástimi členmi. Ale „Hispanics“, t. j. osoby hovoriace po španielsky z Európy a Latinskej Ameriky, tvoria v súčasnosti viac ako štvrtinu budúcich voliteľov pápeža, ku ktorým možno pripočítať aj osem osôb hovoriacich po portugalsky. Pre dôverné rozhovory pred konkláve v Ríme, kde sa jedná o menách favorizovaných kandidátov, zohrávajú tieto jazykové a kultúrne faktory možno rozhodujúcu úlohu.

Mnohí z nováčikov na Františkovom kurze

Cirkevná a teologická orientácia kardinálov je prinajmenšom rovnako dôležitá. Tá sa v dôsledku postupného menovania za pápeža Františka zmenila ešte viac ako geografické rozloženie. Na rozdiel od svojich predchodcov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. menoval František do kolégia kardinálov zväčša mužov, ktorí sú v línii jeho teológie.

Vychádzajú pritom z modernizačného posunu Cirkvi, ktorý sa prijal na Druhom vatikánskom koncile (1962 – 1965). A hľadajú spôsoby, ako tieto myšlienky realizovať v zmenených podmienkach 21. storočia – v dialógu s vedou a rýchlo sa meniacou spoločnosťou.

V roku 2005 začal pápež Benedikt XVI. boj proti ideologickému a morálnemu relativizmu. Tento spôsob myslenia je však na ústupe. Ešte dominuje medzi kardinálmi vo východnej Európe a v niektorých afrických krajinách. Na konkláve v blízkej budúcnosti by však jeho predstavitelia sotva dosiahli blokujúcu menšinu. Napokon, približne 70 percent budúcich pápežských voliteľov už teraz vymenoval František a väčšina z nich bude pravdepodobne v jeho línii.

Zdroj: Kathpress