Ešte v noci stroskotaného vojenského prevratu 15. júla 2016 Recep Tayyip Erdogan v televíznom prejave označil údajného strojcu: za pučom stálo masové hnutie kazateľa Fethullaha Gülena, tvrdil turecký prezident o svojom bývalom spojencovi. V nasledujúcich mesiacoch boli desaťtisíce „fethullahovcov“ zatknuté alebo prišli o svoje miesta v štátnom aparáte. Gülenovo mediálne impérium a spoločnosti, školy a univerzity hnutia zmietla Erdoganova pomsta. Verejný nepriateľ číslo jeden sledoval tieto udalosti zo svojho exilu v USA. Tam Gülen v nedeľu 20. októbra večer aj zomrel vo veku 83 rokov, čím ukončil svoje životné dielo.

Celé desaťročia bol tento imám najvplyvnejšou autoritou v tureckom islame – a zároveň najkontroverznejšou. Narodil sa v roku 1941 vo východnej Anatólii a po absolvovaní teologického vzdelávania si charizmatickými kázňami získaval stúpencov po celej krajine. Jeho hlavné posolstvo bolo: konzervatívny islam a pokrok nie sú v rozpore, práve naopak. Gülen do svojho učenia integroval myšlienky porozumenia medzi národmi, medzináboženského dialógu a modernej vedy. Okrem zbožnosti a dobrých skutkov požadoval od moslimov predovšetkým jedno: vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie. „Budujte školy namiesto mešít!“

Gülenova zmes viery a pokroku sa zapáčila mnohým príslušníkom nastupujúcej tureckej strednej triedy, ktorí postrádali náboženský domov v sekularizme zakladateľa republiky Kemala Atatürka. Gülenovo hnutie „Hizmet“ („Služba“) sa v 80. rokoch 20. storočia rozrástlo na masové hnutie. Na jeho vrchole vraj „hodžu efendima“, čestného učiteľa, nasledovalo až osem miliónov moslimov. Na tomto mocenskom základe sa Gülen usiloval o hlbokú reorganizáciu tureckej spoločnosti, islamskú renesanciu.

Okrem škôl a univerzít založili fethullahovci rozhlasové a televízne stanice, noviny Zaman s vysokým nákladom výtlačkov, knižné vydavateľstvá a nadácie, banky a spoločnosti. Vzdelaní gülenisti sa zároveň na príkaz svojho pána pretláčali do najvyšších tureckých štátnych orgánov. Od 90. rokov 20. storočia získali vedúci vplyv na ministerstve vnútra a ministerstve spravodlivosti, obsadili miesta v polícii a vymenovali sudcov a prokurátorov. Vďaka početnej tureckej diaspóre sa hnutie rozšírilo aj do zahraničia. Je prítomné vo viac ako 50 krajinách so školami, organizáciami a „združeniami dialógu“.

Kemalistické elity v Turecku tušili za podivným vzostupom hodžu islamistickú agendu s cieľom ovládnuť štát, ktorá sa nezastavila ani pred tureckým svätostánkom – armádou. Keď sa v roku 1999 objavilo video, v ktorom Gülen vyzýval svojich stúpencov, aby infiltrovali systém, kazateľ utiekol do USA, aby sa vyhol súdnemu procesu a nestratil vplyv v Turecku.

Zabezpečila to jeho dohoda s budúcim prezidentom Erdoganom. Oboch spájal cieľ dať Turecku novú národnú veľkosť v znamení reislamizácie a boja proti kemalistickému „hlbokému štátu“.

Od roku 2010 sa však v spojenectve týchto dvoch mocných mužov začali objavovať trhliny. Gülen nesúhlasil s Erdoganovým prístupom ku Kurdom a jeho protiizraelským a protizápadným kurzom. A okrem toho sa Gülenovi prokurátori odvážili začať vyšetrovanie korupcie proti kruhom blízkym vláde vrátane Erdoganovho syna. Hnutiu sa zrejme podarilo získať oporu aj v časti armády. Gülen dôrazne poprel účasť na nevydarenom prevrate v roku 2016.

Liberálni kritici sa domnievajú, že pod nánosom posolstiev bohatých na dialóg a jemným prístupom „anatólskeho Gándhího“ sa skrýva hlboko reakčné chápanie islamu, ktorého jadrom je právo šaría. Poukazujú na vyhlásenia, v ktorých Gülen ospravedlňuje trest smrti pre konvertitov, chváli džihád a relativizuje demokraciu a práva žien. Gülenovo odmietanie evolučného učenia ako „ateistického materializmu“ vyvolalo zdesenie. Gülenovo hnutie vzbudilo záujem a podozrenie ústavných činiteľov vo viacerých krajinách.

Dosť pochmúrne vyzerá budúcnosť „Hizmetu“ po smrti jeho farbistého zakladateľa, ktorý vraj udržiaval dobré kontakty aj so CIA. „Hnutie už nehrá žiadnu úlohu v Turecku, iba v zahraničí,“ povedal v pondelok pre nemeckú Katolícku tlačovú agentúru (KNA) Yunus Ulusoy z essenského Centra pre turecké štúdie. Gülen si navyše nevybudoval charizmatického nástupcu. „Zlatý vek Hizmetu sa skončil.“

Zdroj: https://www.kathpress.at/goto/meldung/2416598/prediger-fethullah-guelen-mit-83-jahren-gestorben