Katechéza pre mládež: Vtelenie Božieho Syna (11)

Prečo sa Boh musel stať človekom? Veď nás mohol zachrániť jediným slovom...

Božia láska k stvoreniu nebola obmedzená na stvorenie sveta a človeka – sám Boh sa stal človekom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“ (Jn 3, 16). Tieto slová znamenajú, že Otcova láska k Synovi bola zjavená ako Otcov dar svojho Syna svetu: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Ján 1, 14). „Ten, ktorý je“ vstúpil do času a priestoru. Podľa Cyrila Alexandrijského Boh zostávajúc tým, čím bol (Bohom), sa stal tým, čím nebol (človekom). Ten, ktorý nemá začiatok, urobil pre seba začiatok, Ten, ktorého nič nedokáže obsiahnuť, je obsiahnutý v matkinom lone.

Počatie Božieho Syna sa uskutočnilo „z moci Svätého Ducha a Panny Márie“. Pán ju povolal k božskému materstvu a ona slobodne dala svoj súhlas Bohu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lukáš 1, 38). Vtedy na ňu zostúpil Svätý Duch a moc Najvyššieho ju zatienila (porov. Lukáš 1, 35) a v jej lone sa počalo najsvätejšie Dieťa.

Keďže Panna Mária porodila Božieho Syna, stala sa Bohorodičkou a Božou Matkou, pričom zostala Pannou, ktorá „nepoznala muža“. Cirkev vzdáva hold tajomstvám božského materstva a ustavičného panenstva, ktoré sa naplnili v osobe pokornej Márie z Nazareta. Z tohto dôvodu sa modlíme: „Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária...“ Pán ju zbožštil a učinil „čestnejšou ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšou ako serafíni“.

A Pán zbožštil nielen Máriu. Podľa svätých Otcov „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať božskými“. Svojím vtelením sa Boží Syn nielen „bez rozdelenia a splynutia“ zjednotil s človečenstvom, ale zároveň „bez rozdelenia a splynutia “ zjednotil človečenstvo so sebou. Keď si Kristus vzal ľudské telo, ľudská prirodzenosť sa stala zbožštenou. Keď sa Boží Syn stal človekom, zároveň dobrovoľne prijal všetky obmedzenia a slabosti ľudskej prirodzenosti: hlad, smäd, spánok, utrpenie a smrť, stal sa ako my vo všetkom s výnimkou hriechu.

Ak sa Boží Syn „stal človekom, aby sa ľudia mohli stať božskými“, prečo hovoríme o našom spasení?

Na ceste k tomu, aby sa ľudstvo stalo ako Boh, sa objavila neprekonateľná prekážka –  pád Adama a Evy do hriechu. Následkom bola smrteľnosť ľudí (porov. Genezis 2, 17; Rimanom 6, 23). Takto vznikla potreba nášho spasenia, aby sme boli oslobodení od hriechu a smrti. Kniha Genezis ukazuje, ako Boh chcel chrániť ľudí pred nebezpečenstvom hriechu tým, že im dal nasledujúce prikázanie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!“ (Genezis 2, 17).

To isté nebezpečenstvo zosobňuje had, pokušiteľ, ktorý posmeľuje človeka, aby porušil prikázanie. Keď ľudia podľahli pokušeniu a hriechu, Boh ich nezanechal, ale sľúbil, že Dieťa narodené zo ženy pošliape hadovi hlavu (porov. Genezis 3, 15). Rozdrvená hlava hada je obrazom hriechu, ktorý bol zrušený.

V celom Starom zákone Boh pripravoval ľudstvo na prijatie spásy. Povolal svoj ľud – Izrael, z ktorého podľa prorokov príde Mesiáš, ktorý privodí spásu. Tento Mesiáš bude z rodu kráľa Dávida. Boh potvrdí jeho poslanie mnohými znameniami: slepí dostanú zrak, hluchí budú počuť, mŕtvi budú vzkriesení (porov. Izaiáš 29, 18; Lukáš 7, 22).

A tak, keď prišla „plnosť času“, ktorú uviedli proroci, Boh poslal svojho Syna „narodeného zo ženy“ (Galaťanom 4,4). Panna Mária porodila Syna a dala mu meno Ježiš, ktoré znamená „Boh spasí“ (porov. Lukáš 2, 21).

Kristovo narodenie sa stalo takou významnou udalosťou, že ľudia následne začali od neho odvíjať svoj letopočet. Skutočne nastal nový vek – vek spásy. Po tom, čo dozrel vo „veku a v obľube u Boha“, sa Ježiš už ako dospelý muž zjavil pri Jordáne celému svetu. Vtedy zaznel z neba Otcov hlas a Svätý Duch v podobe holubice zostúpil na Božieho Syna (porov. Lukáš 3, 21 – 22). Keď Boží Syn prišiel k ľudstvu, Boh mu „dal meno, ktoré je nad každé iné meno“ (Filipanom 2, 9), lebo niet iného mena pod nebom, v ktorom by sme boli spasení (porov. Skutky apoštolov 4, 12).

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa